Trestné právoTo najzaujímavejšie z trestného práva

2T/3/2011

Publikované 31.07.2017 v 09:36 v kategórii JUDIKATÚRA, prečítané: 21x

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci obžalovaného K. J. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 403/2004 Z. z., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.04.2012, takto rozhodol:
Obžalovaný
K. J., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom I. Z. č. XXX, okres, O.
sa podľa§ 285 písm. c/Tr. poriadku spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v
Partizánskom zo dňa 04.01.2011 pod č. k. Pv 51/08-58, zo skutku, že dňa 26.12.2004 približne o 04.30
hod. po tom, čo požil alkoholické nápoje, pod ich vplyvom v množstve zistenom dychovou skúškou vo
výške 0,67 mg/l viedol ako vodič po štátnej ceste č. I/64 z obce Oslany, okres Prievidza smerom na
mesto Partizánske svoje osobné motorové vozidlo zn. Mazda XXX W. evidenčné číslo PD XXX BI, pred
bránou miestneho futbalového štadióna v obci Oslany bol zastavovaný hliadkou Okresného dopravného
inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Prievidza, s vozidlom však nezastavil, pokračoval v jazde smerom
na mesto Partizánske, kde na križovatke s cestou č. II/512 v km 127,3 v okrese Partizánske pri vjazde
do pravotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a iným
okolnostiam, ktoré možno predvídať a vozidlo viedol nepovolenou rýchlosťou približne 97 km/h, v
dôsledku čoho dostal s vozidlom bočný šmyk, v ktorom prešiel do protismeru a následne mimo vozovku
vľavo do priekopy, kde vozidlo rotovalo proti smeru hodinových ručičiek a nakoniec zastavilo, pričom pri
tejto nehode utrpel spolujazdec sediaci na zadnom sedadle O. Y. zranenia v podobe krvácania pod
mäkkú plenu mozgovú, zlomeninu spodiny lebečnej, roztrhnutie väzivového spojenia hlavy a krčnej
chrbtice a zlomeninu krčnej chrbtice s pomliaždením krčnej miechy, v dôsledku čoho u neho došlo k
zlyhaniu riadiacej a regulačnej funkcie centrálneho nervového systému - mozgu a na následky týchto
zranení na mieste zomrel a ďalšia spolujazdkyňa sediaca na zadnom sedadle v tom čase maloletá L. A.
pri tejto nehode utrpela zranenia v podobe zlomeniny prednej hornej hrany tela I. driekového stavca,
otras mozgu I. stupňa, pomliaždenie ľavého ramena a pomliaždenie oboch kolien s dobou liečby a
závažného obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 40 dní, pričom obvinený svojím konaním
porušil ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b/, § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 315/96 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov vo vtedy platnom znení,
ktorý bol právne posúdený ako:
- trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2, ods. 4Tr. zákona č.140/1961 Zb. v znení
zákona č.403/2004 Z.z.
o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa§ 288 ods. 3Tr. poriadku súd poškodených a to Všeobecnú zdravotnú poisťovňu
a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874 a Dôveru zdravotnú poisťovňu
a.s., so sídlom Einsteinova č. 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35942436 s ich nárokmi na náhradu škody o
d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa§ 288 ods. 3Tr. poriadku súd poškodených a to Všeobecnú zdravotnú poisťovňu
a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874 a Dôveru zdravotnú poisťovňu
a.s., so sídlom Einsteinova č. 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35942436 s ich nárokmi na náhradu škody o
d k a z u j e na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Partizánskom podal na Okresnom súde Partizánske dňa 05.01.2011 pod č. k. Pv
51/08-58 obžalobu na obžalovaného K. J. (ďalej len obžalovaný) pre trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1, ods. 2, ods. 4Tr. zákona č.140/1961 Zb. v znení zákona č.403/2004 Z.z.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v súlade s§ 257 ods. 1 písm. a)Tr. poriadku vyhlásil, že je
nevinný. V prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní obžalovaný spáchanie skutku poprel. Na
svoju obranu uviedol, že ho B. C. volal okolo 20.00 hod. na diskotéku K1 v Oslanoch, preto išiel po
neho. Tento mal na sebe hnedú brúsenú bundu, nemal čiapku. Išli do Partizánskeho po O. Y., ktorý mal
na sebe len sveter a čiapku bez šiltu. Z Partizánskeho išli do baru v Hornej Vsi a odtiaľ prišli okolo
22.00 hod. do Oslian. On si odložil bundu do kufra a išli do baru K1. Po nejakom čase tam prišli M. Z. s
L. A.. On nevedel, že O. Y. oslavuje narodeniny, chcel sa ísť pozrieť len na otvorenie K1. Jeho až
neskôr asi po hodine presvedčili, aby si tiež vypil. Teraz už nevie presne ani uviesť koľko vypil a ani
kedy vypil posledný pohárik, pil koňak, mohol vypiť 12-14 pohárikov, posledný vypil asi po 03.00 hod.
Na diskotéke stretol aj bývalú priateľku L. A., s ktorou sa on potom prevažne bavil. Jemu prišlo medzi
tým aj zle, išiel preto vonku do auta, bolo to asi cca o 03.00 hod., ale na presný čas si už nespomína.
Tu potom prišiel za ním O. Y., ktorý ho zavolal späť na diskotéku, zobral mu colu, zostalo mu lepšie.
Potom B. C. si pýtal od neho kľúče od auta, nevie už presne o koľkej, platí čo vypovedal v prípravnom
konaní. Tento mu spomínal, že niekam ide, spomínal niečo o Zemianskych Kostoľanoch, bunde, už
nevie presne. On mu najskôr kľúče nechcel dať, potom mu ich však dal. On sa potom bavil s O. Y..
Potom už chceli ísť domov, začal hľadať B. C., ktorému preto volal O. Y.. Potom C. prezvonil O. Y., že
už je tam. Vyšli vonku pred bar on, O. Y. a L., pričom B. C. zastavil na námestí oproti Jednote. Oni si
potom sadli vzadu do auta, on za vodiča B. C., vstrede si sadla L. A. a vpravo vedľa nej si sadol O. Y..
Vedľa B. C. sedel M. K., ktorý mal dlhé vlasy, oblečenú mal čiernu koženú bundu. Išli cestou smerom
na Partizánske, on doslova v aute ležal, bol opitý, unavený, podriemaval. B. C. išiel normálnou jazdou.
Na rovnom úseku pred pravotočivou zákrutou ich zastavovala hliadka, nevie, na ktorej strane cesty táto
stála ani, či mala hliadka odstavené aj iné vozidlo. B. C. najskôr pribrzdil, potom pridal. Na vozidle sa
rozbehli, pričom oni začali kričať na C., čo robí, aby zastal. B. C. asi niečo obiehal, nevie to však isto,
len ich vo vozidle na rovnom úseku cesty hádzalo. Pred križovatkou na Hornú Ves počuli 2-3 nárazy,
išlo o zvláštny zvuk ako zarinčanie plechu do zadnej časti vozidla. V aute bola panika. Potom čo už boli
v zátačke, vozidlo sa nakláňalo doprava, prišla rana zhruba do zadnej strany pravého rohu a to ešte v
čase keď bolo vozidlo na vozovke. Po tomto náraze vyšli mimo vozovku, celé auto začalo hádzať.
Vozidlo vyšlo mimo vozovku vľavo do kanála, kde vozidlo ešte v jazde pokračovalo. Nedostali žiadny
šmyk. Nevie ako bolo vozidlo postavené po zastavení, bolo smerom na Partizánske, bola tma, boli
zmätení. Po zastavení vozidla sa B. C. naklonil nad nich do zadného priestoru. Tento aj niečo povedal,
ale už si presne teraz nespomína čo. Potom tento z vozidla vystúpil, vyzliekol si bundu a túto hodil cez
šoférové sedadlo. Za B. C. vystúpil z vozidla aj M. K.. On bol zakliesnený vzadu na zadnej sedačke za
sedačkou vodiča, cez neho bol O. Y., ktorý bol opretý o jeho pravé plece. Videl kopu krvi, cítil, že mal
mokré na pleci a chrbte. Táto išla z pravej strany krku O. Y., ale či striekala alebo vytekala nevie uviesť.
Neregistroval veľmi kde presne bola L. A.. Vo vozidle bola tma, nevidel v akej polohe bola sedačka
vodiča. On po odchode M. K. začal otvárať zadné ľavé dvere na vozidle, vtedy zacítil ranu zozadu do
krku, na čo on spadol na zem, asi zamdlel, už si nepamätá. Nevie, kto ho udrel. On po náraze
registroval majáky policajného vozidla, nevie, či policajné vozidlo tam už stálo alebo išlo. Keď sa
preberal boli tam už policajti, on už bol z vozidla von na zemi. Počul, že niektorý policajt skríkol, že „do
boha to je Y.", vie, že tam títo s ním niečo robili, nevie, či ho prehadzovali. On túto skutočnosť pred p. Z.
raz spomínal za prítomnosti obhajcu JUDr. Y., nevie, prečo to nie je v zápisnici uvedené, zápisnicu čítal
len námatkovo, rýchlo. Zdalo sa mu, nevidel to jasne, bol v zamdletom stave, ako keby O. Y. vyťahovali
policajti cez zadné ľavé dvere, ale čo presne s týmto robili, nevie presne. On následne potom, keď sa
trochu spamätal, bol v strašnom šoku, išiel si do auta po telefón, ktorý mal na nabíjačke, chcel zavolať
pomoc. Načiahol sa poň, keď mu bolo policajtom povedané, aby netelefonoval. Po tom, čo s telefónom
začal utekať, chcel vytočiť číslo, mu tento policajt telefón vytrhol a dostal ním ranu na oko, po čom
znovu odpadol. On sa vozidlo nepokúšal naštartovať a s vozidlom odísť, nevie, prečo to policajti na
neho hovoria. On nevie, čo robili policajti na mieste po dobu 50 minút. Potom si spomína, že bol v
nemocnici. Tu ho nútili policajti podpísať nejaké dokumenty. Aj túto skutočnosť on pred vyšetrovateľom
uvádzal, nevie, prečo to nie je zadokumentované, či to vyšetrovateľ nepovažoval za dôležité. On na
mieste dopravnej nehody nefúkal, jemu bola odobratá krv v nemocnici. Nevie, či policajti hľadali na
mieste dopravnej nehody nejaké osoby. Nevidel, či policajti vyberali O. Y. a L. A. z vozidla. Po prečítaní
jeho výpovede z prípravného konania v tej časti, že vozidlo polície si všimol, keď boli s ich vozidlom na
rovnom úseku vozovky za zákrutami, on a vtedy pozrel dozadu a videl vozidlo polície s pustenými
majákmi ako sa k nim približovalo a vtedy zacítil, že B. C. obiehal niečo na vozovke a zbadal, že
predbieha nejaké vozidlo, tiež v časti, že videl ako policajti svietili vozidlami do poľa a v tej časti, že ich
vozidlo bolo po nehode prednou časťou na vozovke, obžalovaný za účelom odstránenia rozporov
uviedol, že si to už teraz presne nespomína, ale je pravdou, čo vypovedal v prípravnom konaní, cítil

pomoc. Načiahol sa poň, keď mu bolo policajtom povedané, aby netelefonoval. Po tom, čo s telefónom
začal utekať, chcel vytočiť číslo, mu tento policajt telefón vytrhol a dostal ním ranu na oko, po čom
znovu odpadol. On sa vozidlo nepokúšal naštartovať a s vozidlom odísť, nevie, prečo to policajti na
neho hovoria. On nevie, čo robili policajti na mieste po dobu 50 minút. Potom si spomína, že bol v
nemocnici. Tu ho nútili policajti podpísať nejaké dokumenty. Aj túto skutočnosť on pred vyšetrovateľom
uvádzal, nevie, prečo to nie je zadokumentované, či to vyšetrovateľ nepovažoval za dôležité. On na
mieste dopravnej nehody nefúkal, jemu bola odobratá krv v nemocnici. Nevie, či policajti hľadali na
mieste dopravnej nehody nejaké osoby. Nevidel, či policajti vyberali O. Y. a L. A. z vozidla. Po prečítaní
jeho výpovede z prípravného konania v tej časti, že vozidlo polície si všimol, keď boli s ich vozidlom na
rovnom úseku vozovky za zákrutami, on a vtedy pozrel dozadu a videl vozidlo polície s pustenými
majákmi ako sa k nim približovalo a vtedy zacítil, že B. C. obiehal niečo na vozovke a zbadal, že
predbieha nejaké vozidlo, tiež v časti, že videl ako policajti svietili vozidlami do poľa a v tej časti, že ich
vozidlo bolo po nehode prednou časťou na vozovke, obžalovaný za účelom odstránenia rozporov
uviedol, že si to už teraz presne nespomína, ale je pravdou, čo vypovedal v prípravnom konaní, cítil
vykláňanie, nakláňanie vozidla. Nevie, či polícia pátrala po iných osobách. Keďže svietili do poľa, tak
niekoho určite hľadali. Ich vozidlo bolo po nehode v smere na Partizánske. Nepamätá si, že by na
mieste nehody uvádzal, že vozidlo viedol O. Y.. On na mieste nehody nepovedal hneď, že vozidlo
šoféroval B. C., on len tvrdil, že nešoféroval on. To, že šoféroval B. C. nepovedal, lebo bol v šoku. Proti
uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť nepodal, nemal právneho zástupcu, nevedel ako a čo môže
postupovať. On zo začiatku súhlasil s testom pravdovravnosti, čo uviedol mjr. K. na MV SR, Inšpekčnej
služby, nesúhlasil s ním až potom v Nitre po 6-tich rokoch, z dôvodu nedôveryhodnosti tomuto. Na O. Y.
videl, že mal na krku z pravej strany aj na tvári kopu krvi, on tomu nevenoval až takú pozornosť.
Svedkyňa - poškodená L. A. uviedla, že bola s kamarátkami najskôr v bare v Hornej Vsi. Potom okolo
22.00 hod. prišla len ona s M. Z. na červenom golfe do Oslian, išli do K1. Nakoľko tam v tom čase
obžalovaný s O. Y. a B. C. ešte neboli, nasadli do auta a chceli sa už vrátiť do baru v Hornej Vsi, keď im
títo telefonovali, že už idú. Po príchode obžalovaného, O. Y. a B. C. na Mazde, išli s nimi späť do baru.
Ona v tom čase najlepšie poznala B. C. a obžalovaného, bola viac kamarátka s B. C.. V bare sa bavila
s M. Z., a potom aj s O. Y., s ktorým sa bola vonku aj prevetrať asi na 3 hodinu. Potom sa vrátili, tu sa
tiež bavila aj s obžalovaným, tancovali, tento ledva stál na nohách. Ona za celý čas vypila asi tri fernety.
Videla, že obžalovaný podával B. C. kľúče od auta, ona sa o to však nezaujímala, nevie o koľkej to
bolo. O. Y. potom niekomu telefonoval a hneď na to ich O. Y. zavolal, aby už išli preč. Keď vyšli z baru
von bolo to pred 04.00 hod., pri aute stál B. C. a potom uvidela, že vo vozidle sedí M. K.. Ona si do auta
sadla ako prvá a to vzadu dostredu, vedľa nej si sadol vpravo O. Y. a vľavo obžalovaný. Vodič bol B. C.
a vedľa neho vpredu ako spolujazdec M. K.. Z Oslian išli smerom na Partizánske Hornú Ves. Ona si
dala hlavu na kolená O. Y., preto neregistrovala hliadku polície. Zdvihla sa až potom, čo B. C. povedal
„kurva fízli", vtedy pridal a začal unikať. O. začal strašne kričať, ona sa potom otočila a videla za nimi
biele auto s majákom, asi škoda, nevie, či fábia a nevie ani presne v akom úseku to bolo. Pamätá si, že
ešte obiehali nejaké auto a ako sa priblížili k zákrute, X.C. pribrzdil, vtedy počula nejaké údery do
plechu, rozsypanie skla a následné nejaké presvišťanie. V tom momente bola akoby hluchá. Úderov do
plechu bolo viac ako tri, tieto prichádzali zozadu, išlo o tupé údery. Hoci to vo svojej výpovedi
neuvádzala, najskôr si to neuvedomila, ale teraz si myslí, že to bola streľba. Potom zacítila náraz z
pravej zadnej strany do ich vozidla, pri ktorom ju prehodilo cez O. Y., s ktorým si vymenili miesto. Ten
náraz bol ešte v zákrute. Nespomína si, v akej polohe zastalo ich vozidlo. Keď to ustalo B. C. chytil O.
Y. pod krk, povedal „doboha", dal si ešte v aute dole bundu, ktorú nechal na sedačke a potom z auta
vybehol a za ním aj M. K.. Ona v tom momente zamdlela. Po nehode ona sedela vo vozidle vpravo, O.
Y. bol vzadu vstrede viac vľavo natlačený na obžalovaného. Sedačka vodiča bola vyvalená vpravo. Keď
sa prebrala, boli už všade okolo majáky. Videla ako obžalovaný vystupuje zadnými ľavými dverami a
policajt ho vtedy buchol za krk, nevie presne čím tohto udrel, jej to pripadalo ako obušok. Ona na to
potom otvorila svoje zadné pravé dvere, vtedy dostala ranu do tváre, nevie od koho, mala aj podliatinu.
Keď sa po údere prebrala, obžalovaný bol už medzi prednými sedačkami, vybočený z prednej
vybočenej sedačky vozidla s hlavou na jej kolenách, pričom ona bola tak zošuchnutá. Ona začala
obžalovaného preberať, fackala ho, tento bol v bezvedomí, keď sa prebral, zdvihol sa a začal niečo
šmátrať. Potom počula ako kričali niečo také, aby mu zobrali telefón, aby ho zahodil. Obžalovaný potom
z vozidla vystúpil a ona už potom neregistrovala, čo sa ďalej dialo. Akoby si potom údere už nič
predtým nepamätala. Nevie, koľko bola v bezvedomí. Vtedy si uvedomila, že niečo na nej tečie. Vtedy
sa otočila na O. Y., tento mal hlavu na zadnej doske. Neregistrovala, že by sa obžalovaný pokúsil
vozidlo štartovať. Ona sa snažila prebrať O. Y., tento chrčal. Po tom, čo si chytila veci, mala ruky od
krvi. Policajt sa zozadu vozidla naťahoval a zisťoval O. Y. tep a povedal jej, že ešte žije. Potom otvoril
nejaký policajt vedľa nej dvere, aby z vozidla vystúpila. Ona sama prešla do policajného vozidla, pričom
mala hlavu dole, nepozerala sa okolo seba, sadla si v ňom na igelit. Policajt sa jej pýtal na adresu,
telefónne číslo. Policajt z vozidla vystúpil, vtedy ona znovu stratila vedomie. Prebrala sa až v sanitke,
vtedy počula, že obžalovaný hovorí, že šoféroval O. Y.. Ju to nahnevalo, čo povedal, ale nedokázala na
nič reagovať, bola v šoku. Ona nebola dotazovaná, kto vozidlo šoféroval. Až v nemocnici sa jej
sanitárka pýtala kto šoféroval, ona si to nepamätala, preto povedala, že obžalovaný. Ona sa
rozpamätala na to kto šoféroval až postupne, mala vidiny, že vidí Mazdu, pri ktorej stála vysoká osoba.
Na to, kto šoféroval si spomenula približne asi po troch mesiacoch. Teraz si už na 100 % spomína na
priebeh dopravnej nehody. Vo vozidle boli piati. Nevie, čo M. K. urobil po nehode, registrovala len, že
po B. C. ušiel z auta. Ju po 6-tich dňoch pustili z nemocnice, dali jej korzet. Tento jej bol voľný. Lekár
nevidel zlomeninu. Ona žiadne zranenia nepociťovala, bola len psychicky na dne, bolo jej zle, na
zvracanie, skoro rok preplakala. Vedela, že za trestnú činnosť je stíhaný obžalovaný, je šťastná, že si
spomenula na priebeh dopravnej nehody. Na všetky detaily si spomenula až postupne, nemá dôveru v
policajný zbor. Musela si pospomínať na všetky detaily nehody, až keď si spomenula vtedy vypovedala.
Z dôvodu psychického nátlaku okolia, ako aj skutočnosť, že jej dali dvojku zo správania na ZŠ,
odôvodnenie bolo, že každý vie, že v tom aute bola, sa pokúsila v čase, keď si už začala spomínať, asi
pol roka po dopravnej nehode o samovraždu, bol to skrat. Bola aj na jednom sedení s psychológom.

nič reagovať, bola v šoku. Ona nebola dotazovaná, kto vozidlo šoféroval. Až v nemocnici sa jej
sanitárka pýtala kto šoféroval, ona si to nepamätala, preto povedala, že obžalovaný. Ona sa
rozpamätala na to kto šoféroval až postupne, mala vidiny, že vidí Mazdu, pri ktorej stála vysoká osoba.
Na to, kto šoféroval si spomenula približne asi po troch mesiacoch. Teraz si už na 100 % spomína na
priebeh dopravnej nehody. Vo vozidle boli piati. Nevie, čo M. K. urobil po nehode, registrovala len, že
po B. C. ušiel z auta. Ju po 6-tich dňoch pustili z nemocnice, dali jej korzet. Tento jej bol voľný. Lekár
nevidel zlomeninu. Ona žiadne zranenia nepociťovala, bola len psychicky na dne, bolo jej zle, na
zvracanie, skoro rok preplakala. Vedela, že za trestnú činnosť je stíhaný obžalovaný, je šťastná, že si
spomenula na priebeh dopravnej nehody. Na všetky detaily si spomenula až postupne, nemá dôveru v
policajný zbor. Musela si pospomínať na všetky detaily nehody, až keď si spomenula vtedy vypovedala.
Z dôvodu psychického nátlaku okolia, ako aj skutočnosť, že jej dali dvojku zo správania na ZŠ,
odôvodnenie bolo, že každý vie, že v tom aute bola, sa pokúsila v čase, keď si už začala spomínať, asi
pol roka po dopravnej nehode o samovraždu, bol to skrat. Bola aj na jednom sedení s psychológom.
Ona chcela najskôr na všetko zabudnúť, mala 15-16 rokov. Nevie o žiadnej nahrávke, ani že by jej brat
Z. A. chcel peniaze od B. C.. Obžalovaného bola pozrieť raz po dopravnej nehode, bolo to však až po
tom, čo si už na všetko spomenula, chcela sa mu ospravedlniť. Nevie dôvod, prečo ju policajt udrel, či
sa zľakli koho zasiahli, že je to spevák, že im to nevyhovovalo, že sa prebrala, že tam hľadali ľudí. Ona
sťažnosť voči tomu nepodávala, určite jej splnomocnenec. Nevie, či policajti hľadali niekoho na mieste
nehody, zaregistrovala len ich nervozitu. M. K. bol asi v šoku keď z vozidla ušiel, keďže neposkytol prvú
pomoc, preto tvrdí to, čo tvrdí. Ešte v čase keď ich v aute hádzalo, videla že O. Y. z pravej strane krku
vystrekuje krv, tento už nemohol vtedy udržať hlavu.
Svedok - poškodený T.. Z. Y. uviedol, že syn O. Y. odišiel v čase asi o 21.00 hod. na diskotéku s
obžalovaným a B. C., vtedy vozidlo šoféroval obžalovaný. Ráno o 6.30 hod. až 7.00 hod. s manželkou
zistili, že syn ešte nie je doma. Manželka mu volala opakovane na mobil, hovory niekto vypínal.
Následne manželka volala p. C., či je B. C. doma. Táto jej syna dala k telefónu, ktorý jej povedal, že on
je už dávno doma, že O. tam ešte zostal. Potom p. C. volala do nemocnice, kde jej mali povedať o
dopravnej nehode. Manželka asi volala aj do J.. V čase o 07.45 hod. až 08.00 hod. prišli k nim dvaja
príslušníci PZ a oznámili im smrť ich syna. Následne išiel s p. C., p. Y. a B. do nemocnice pozrieť syna.
Tu mu MUDr. Z. keď chcel vidieť syna povedala, že tento je strašne zohavený, aby si ho zachoval ako
ho videl naposledy. Keďže trval na tom, že chce syna vidieť, táto mu oznámila, že syn bol už prevezený
na súdnu pitvu do Martina. Po niekoľkých dňoch sa od p. V., majiteľa pohrebnej služby dozvedel, že syn
bol na súdnu pitvu odvezený až v pondelok doobeda. Keď sa dňa 26.12. vrátili domov, V. Y. mu
povedal, že predtým priniesli k nim domov čiapku, ktorú p. C. hodila na zem. Oni dali syna spopolniť. S
manželkou chceli vedieť ako syn prežíval posledné hodiny života, preto po pár dňoch išiel s matkou L.
A. do nemocnice za L.. Táto mu vtedy povedala, že z jeho syna striekala strašne krv. Vtedy v ňom
skrsla pochybnosť o udalostiach dopravnej nehody s policajnou verziou, preto sa skontaktoval s JUDr.
Z., aby ho zastupoval. Bol aj v hasičskom zbore, bolo to v piatok, rozprával sa s veliteľom zásahu,
žiadal o fotodokumentáciu z dopravnej nehody, bolo mu povedané, aby si dal žiadosť. Keď tam prišiel
znovu v pondelok aj s JUDr. Z., tento pracovník už mal dovolenku, následne mu bolo povedané, že si
dopravnú nehodu jeho syna zmýlili s inou dopravnou nehodou, ale v ich prípade fotodokumentáciu
nerobili. Po týchto udalostiach sa rozhodol ísť aj za MUDr. J.. Táto mu uviedla, že tam bolo všade plno
krvi, na krku si nevšimla žiadne zranenia syna. Záchranka bola volaná až o 04.50 hod, pričom podľa
svedkov sa nehoda stala o 03.50 hod. až 04.00 hod. Podľa neho policajti čas dopravnej nehody na
04.30 hod. účelovo posunuli. Keď chcel vidieť vozidlo v Prievidzi, kde bolo umiestnené, kpt. Z. im to
najskôr odmietal, potom im to bolo následne umožnené šéfom odťahovky odfotiť ho aj zvnútra. V tom
čase bolo vozidlo vyutierané, povysávané, nebola tam žiadna krv, zadné okno bolo povytĺkané, plech
poohýbaný. Kpt. Z. im povedal, že nevie, kto to urobil. Vozidlo bolo tiež opakovane rozbité na rôznych
miestach, nemohlo to byť spôsobené len stĺpikom pri ceste. Predná sedačka vodiča bola vyhnutá do
stredu vpravo. Na rukávoch a na pleci bundy B. C. boli stopy od krvi. Je presvedčený, že jeho syna
policajti zastrelili. Predné sklo vpravo bolo tiež rozbité, hoci tam podľa polície nikto nesedel a podľa
znaleckého posudku to mohlo byť spôsobené rozbitím hlavou. Policajti neposkytli jeho synovi prvú
pomoc pri dopravnej nehode. Dňa 29.12.2005 sa stretli v Piešťanoch s plk. S., šéfom inšpekcie MV SR,
na základe telefonického kontaktu, ktorý inicioval plk. S.. Tento tam prišiel v sprievode dvoch pánov.
Rozhovor trval 4,5 - 5 hodín. P. S. mu povedal, aby nehanobil slovenskú políciu, že vedia, že vo vozidle
sedeli B. C. a M. K., ale nech nemedializujú, nepíšu, nech nehanobí políciu. Keď videli, že obchod s
nimi neurobia, rozhodli sa odísť. Konanie na Inšpekcii MV SR bolo zastavené, nakoľko medializovali
ďalej, čo sa dialo, teda, že s nimi nespolupracovali.
Svedkyňa - poškodená U. Y. uviedla, že syn O. Y. chcel oslovovať narodeniny. Bol dohodnutý s B. C. a
obžalovaným s tým, že naspäť príde taxíkom. Nevie presne o koľko odišiel z domu, ani kto po neho
prišiel. Nakoľko syn nebol ešte o 06.30 hod. doma volala mu na mobil, tento zvonil, ale nikto ho
nedvíhal. Potom volala do J., zdvihla to sestra obžalovaného s tým, že ani tento ešte tiež nebol doma.
Potom volala do C., zdvihla to matka B. C., táto jej dala B. k telefónu, tento jej povedal, že on odišiel
skôr ako O., tento sa zostal ešte baviť. Pani C. jej následne volala, že volala do nemocnice v
Partizánskom, kde jej povedali, že tam doviezli dve osoby po dopravnej nehode. Asi do hodiny zazvonili
u nich policajti, ktorí im oznámili, že syn je mŕtvy. Títo ich však nezavolali na miesto nehody identifikovať
telo ich syna. P. Y. na nich na mieste nehody čakal, nafotil miesto nehody, rozbité okno. Jej manželovi v
nemocnici povedali, že syn je zohavený. Nechceli im ho ukázať, aby to nemohli konfrontovať. Ona syna
pozná, tento by si do vozidla nesadol s opitým človekom. Asi po roku v Piešťanoch, kde boli na
dovolenke, absolvovali rozhovor s p. S., ktorý sám kontaktoval jej manžela a prišiel tam za nimi s dvomi
pánmi. On im len uviedol, že vie, že vo vozidle boli 5-ti, aby to nechali tak, aby nehanobili políciu, že oni
to ako inšpekcia vyšetria. Jej bolo zvláštne, že p. S. sa s nimi sám kontaktoval a potom poprel čo im
povedal. Ďalej uviedla, že B. C. sa po nehode stále čudne správal, nebol jej ani kondolovať, ani
dodatočne za ňou neprišiel a do očí jej nepovedal, že to neurobil on. Matka B. C. jej nepovedala ako
kamarátke, že B. C. mal problémy s políciou, že bol v podmienke. Spomína si tiež, že jej švagriná M. Y.
povedala, že si všimla, ako p. C. narábala nervózne so šedou čiapkou, ktorá bola nájdená na mieste

skôr ako O., tento sa zostal ešte baviť. Pani C. jej následne volala, že volala do nemocnice v
Partizánskom, kde jej povedali, že tam doviezli dve osoby po dopravnej nehode. Asi do hodiny zazvonili
u nich policajti, ktorí im oznámili, že syn je mŕtvy. Títo ich však nezavolali na miesto nehody identifikovať
telo ich syna. P. Y. na nich na mieste nehody čakal, nafotil miesto nehody, rozbité okno. Jej manželovi v
nemocnici povedali, že syn je zohavený. Nechceli im ho ukázať, aby to nemohli konfrontovať. Ona syna
pozná, tento by si do vozidla nesadol s opitým človekom. Asi po roku v Piešťanoch, kde boli na
dovolenke, absolvovali rozhovor s p. S., ktorý sám kontaktoval jej manžela a prišiel tam za nimi s dvomi
pánmi. On im len uviedol, že vie, že vo vozidle boli 5-ti, aby to nechali tak, aby nehanobili políciu, že oni
to ako inšpekcia vyšetria. Jej bolo zvláštne, že p. S. sa s nimi sám kontaktoval a potom poprel čo im
povedal. Ďalej uviedla, že B. C. sa po nehode stále čudne správal, nebol jej ani kondolovať, ani
dodatočne za ňou neprišiel a do očí jej nepovedal, že to neurobil on. Matka B. C. jej nepovedala ako
kamarátke, že B. C. mal problémy s políciou, že bol v podmienke. Spomína si tiež, že jej švagriná M. Y.
povedala, že si všimla, ako p. C. narábala nervózne so šedou čiapkou, ktorá bola nájdená na mieste
dopravnej nehody p. Z. a p.Y., ktorí si mysleli, že čiapka patrí jej synovi O..
Svedkyňa B. E., matka poškodenej L. A. uviedla, že sa po doručení obžaloby rozčúlila. Ona dcére
povolila ísť v ten deň preč, nespomína si, či jej táto povedala kde ide. Nevie presne o koľkej dcéra z
domu odišla. Čakala ju do druhého dňa, potom zavolala jednej dcérinej kamarátke, ktorá mala byť s
ňou. Táto jej dala číslo na M. Z., s ktorým mala dcéra byť. Tento jej povedal, že o dcére nič nevie.
Potom volala B. C., bratrancovi najlepšej kamarátky L. - M. O.. On jej vtedy oznámil, že prišiel o
kamaráta a viac sa nechcel rozprávať. Chcela už volať na políciu. Vtedy prišli k nim dve dcérine
kamarátky a to M. O. a ešte jedna L. kamarátka, jej meno si už nespomína. Tieto jej povedali, či nevie,
čo sa L. stalo, že táto je v nemocnici, že mali nehodu. Išla na to hneď za dcérou do nemocnice, táto
mala vlasy od krvi, aj za nechtami krv. Aj dcérine veci, ktoré jej v nemocnici dali boli celé od krvi. Dcéra
si pamätala len málo, nerozprávala veľa, ani súvisle, plakala, bola pod sedatívami. Ešte v prvý deň jej
dcéra v nemocnici povedala, že O. Y. striekala z krku krv, robila si výčitky, že je mŕtvy, že ešte mohla
niečo urobiť. Ona si tiež vyčítala, že sa O. Y. na pohrebe nepozrela na krk, či nemal zranenia na krku.
Dcére sa spomienky vybavovali len postupne, videla len vysokú postavu, ktorá vchádza do vozidla,
pamätala si len útržky. Asi do začiatku marca 2005 to trvalo, kým si dcéra dala všetko do kopy,
jednotlivé súvislosti. Keď sa dcéra rozpamätala, vie od nej, že vo vozidle boli piati a to aj B. C. a M. K..
Vozidlo šoféroval B. C.. Zastavovali ich policajti, tento nezastavil, O. Y. strašne kričal, mlátil do sedačky,
aby B. C. zastavil s vozidlom, obžalovaný len koktal. Dcéra mala popáleninu na ľavej strane tváre pred
uchom, chvíľu aj zle počula. Ona si po čase vydedukovala, čo sa stalo, na čo zomrel O. Y.. Jej dcéra
pre smrť O. Y. obžalovaného nenávidela. Nemala psychické problémy po dopravnej nehode, robilo jej
to len psychickú traumu. Zachránilo ju, že začala počúvať hudbu O. Y., postavilo ju to na nohy.
Kamarátky jej hovorili, že sa s ňou nemôžu rozprávať, nemôžu sa s ňou kamarátiť, napísali jej aj list. Po
tom, čo L. vypovedala, čo sa stalo, začali ju špiniť, obvinili, ju koľko mala zobrať, keď bude takto
svedčiť. Aj chovanie p. riaditeľa školy bolo strašne zvláštne, mal si ju nahrávať, pýtať sa jej na nehodu,
dal jej dvojku zo správania. Keď sa s dcérou už nikto nerozprával, táto si ľahla do postele a zjedla
prášky, čo išlo však o skratové konanie, nakoľko ona má rada život. Ona ju však včas zaviezla do
nemocnice. Dcéra si myslela, že kto iný by mohol vozidlo šoférovať ako obžalovaný, keď tohto našla na
svojich kolenách. Toto povedala na začiatku v nemocnici, potom už nie, nechcela sa vyjadrovať, až
potom, čo sa jej vrátili spomienky. Ona vie o stretnutí jej syna Z. s B. C., nevie o žiadnej nahrávke. Jej
syn je veľmi ovplyvniteľný. Zažívali skutočné peklo, na políciu sa obrátiť nemohli, strieľali im na strechu,
zabili dvoch psov. Ich odchod do Talianska súvisel s tým, že bola ochotná urobiť pre deti maximum,
boli ukrátení o rodinný kľud. Osoba, ktorú nechce menovať, tento započul od kolegov na polícii v
Prievidzi, že tú malú kurvu mali zabiť a neboli by tieto problémy. Stav dcéry po nehode vzhľadom k jej
veku a okolnostiam nehody zodpovedal týmto skutočnostiam. Ona s detektorom lži u dcéry súhlasila,
ale len v zahraničí, nakoľko nedôveruje polícii. P. V. sa zaujímal len o psychický stav jej dcéry, nič iné
ho nezaujímalo. Dcéra okrem povrchovej popáleniny neutrpela žiadne zranenia, síce nosila korzet, ale
tento jej lietal, nemala žiadne problémy. Ďalej uviedla aj to, že jej O. C. z Hornej Vsi, ktorý ju viezol v
aute povedal, že on videl v spätnom zrkadle tú búračku, že vrazili do seba dve autá. Keď jej to tento
hovoril bola s nimi vo vozidle aj V. K., ktorá s ním vtedy chodila. Po nejakom čase sa od V. K.
dozvedela, že jej O. C. povedal, že boli za ním policajti s tým, že jeho bývalá priateľka ide proti nemu.
Svedok M. V. uviedol, že bol zamestnancom taxi služby. V tom čase bol v Pažiti alebo v Malých
Uherciach, keď mu asi o 03.50 hod. až 03.55 hod. volala zákazníčka, aby prišiel do Oslian pred K1. Do
Oslian prišiel asi o 03.57 hod. - 03.58 hod. Išlo o dve slečny, ktoré chceli odviesť do Veľkých Uheriec.
Tieto sedeli vo vozidle vzadu, myslí si, že boli trochu pod vplyvom alkoholu, išli predsa z diskotéky. V
smere Oslany - Partizánske na pravej strane pri autobusovej zastávke ho zastavila hliadka PZ. Boli tam
asi 2 policajné autá. Skontrolovali ho, dostal pokutu 1.000,- Sk. Policajti tam mali odstavené aj iné autá.
Kontrola trvala asi 5 až 7 minút. Potom pokračoval v jazde, keď prešiel esíčko, na rovinke ho predbehlo
vozidlo Mazda a vzápätí za ním asi vo vzdialenosti 50-60 m policajné vozidlo. Mazda išla rýchlo, asi 70
km/h, on asi 40 km/h. Asi po minúte, ako ho tieto vozidlá predbehli, prišiel na odbočku do
Partizánskeho. Vtedy uvidel havarované vozidlo Mazda, ktoré bolo v jarku viac prednou ľavou časťou,
zadná časť vozidla trčala na ceste. Policajné vozidlo stálo v strede cesty smerom na Partizánske. Videl
jedného policajta, zastal, či netreba pomôcť. Počul ako policajt hovoril do vysielačky, aby rýchlo prišli,
že utekajú do poľa. On nevie, koľko osôb bolo vo vozidle Mazda a ani v policajnom vozidle v čase keď
ho tieto predbiehali. Na mieste nehody sa zdržal asi minútu, potom odviezol zákazníčky do Veľkých
Uheriec. Následne sa na miesto nehody vrátil asi o 15 minút, mohlo byť asi 04.25 hod., stálo tam už
viac policajných áut. On z vozidla nevystúpil, za ním prišiel policajt, tento mu kázal čakať. Vtedy tam už
videl asi 6 policajtov. Dvaja chodili okolo vozidla Mazda, jeden držal nejakého chlapa za ruku asi 2 m od
vozidla Mazda. Tento chalan mal oblečenú tmavú páperovú bundu, mal dlhšie vlasy, výšku 180 cm.
Videl len zadnú časť vozidla Mazda a jeho bok, vo vozidle videl ešte osobu, ktorá bola holohlavá.
Nevidel, že by s touto osobou niekto manipuloval, ani manipulovanie s vozidlom. Nevšimol si
poškodenie na policajnom vozidle ani na vozidle Mazda, všímal si vtedy len policajta. Nevnímal, že by
niekto do Mazdy udieral, či udieral do skla. Po tom, čo sa na miesto nehody vrátil, prišla tam potom aj

Partizánskeho. Vtedy uvidel havarované vozidlo Mazda, ktoré bolo v jarku viac prednou ľavou časťou,
zadná časť vozidla trčala na ceste. Policajné vozidlo stálo v strede cesty smerom na Partizánske. Videl
jedného policajta, zastal, či netreba pomôcť. Počul ako policajt hovoril do vysielačky, aby rýchlo prišli,
že utekajú do poľa. On nevie, koľko osôb bolo vo vozidle Mazda a ani v policajnom vozidle v čase keď
ho tieto predbiehali. Na mieste nehody sa zdržal asi minútu, potom odviezol zákazníčky do Veľkých
Uheriec. Následne sa na miesto nehody vrátil asi o 15 minút, mohlo byť asi 04.25 hod., stálo tam už
viac policajných áut. On z vozidla nevystúpil, za ním prišiel policajt, tento mu kázal čakať. Vtedy tam už
videl asi 6 policajtov. Dvaja chodili okolo vozidla Mazda, jeden držal nejakého chlapa za ruku asi 2 m od
vozidla Mazda. Tento chalan mal oblečenú tmavú páperovú bundu, mal dlhšie vlasy, výšku 180 cm.
Videl len zadnú časť vozidla Mazda a jeho bok, vo vozidle videl ešte osobu, ktorá bola holohlavá.
Nevidel, že by s touto osobou niekto manipuloval, ani manipulovanie s vozidlom. Nevšimol si
poškodenie na policajnom vozidle ani na vozidle Mazda, všímal si vtedy len policajta. Nevnímal, že by
niekto do Mazdy udieral, či udieral do skla. Po tom, čo sa na miesto nehody vrátil, prišla tam potom aj
sanitka, lekár išiel hneď k vozidlu. Zdržal sa tam vtedy asi 3 hodinu. Počas vyšetrovania sa ho stále len
pýtali na čas, nevyhrážali sa mu, nikto na neho nevyvíjal žiadny nátlak. Podľa neho sa dopravná
nehoda stala v čase 04.10 hod. až 04.12 hod. Po prečítaní jeho výpovedí z prípravného konania za
účelom odstránenia rozporov, svedok uviedol, že nevie presne povedať, v akej vzdialenosti išlo za
vozidlom Mazda policajné vozidlo. Osoba, ktorá bola zadržaná pri vozidle Mazda, táto stála od vozidla
Mazda asi 2, maximálne 3 metre. Tejto osobe nedávali policajti fúkať, len tam pri nej stál najskôr len
jeden policajt, potom k nim prišli aj ďalší policajti, koľko presne tam okolo tejto zadržanej osoby stálo
policajtov už nevie presne uviesť. Spomína si, že vozidlo Mazda stálo prednou stranou do jarku, v
prípravnom konaní sa asi zle vyjadril, že trčalo von z kanála prednou časťou k vozovke. Ako uviedol,
zdá sa mu, že obidve zákazníčky, ktoré viezol do Veľkých Uheriec sedeli vo vozidle vzadu, nevie či mali
vypité.
Svedok B. C. uviedol, že pre neho do Hornej Vsi prišiel obžalovaný na vozidle Mazda, potom išli do
Partizánskeho po O. Y. a potom išli spoločne na diskotéku do Oslian. L. A. a M. Z. nevie už, či prišli na
diskotéku pred nimi alebo po nich. On telefonoval predtým s M. Z.. Po príchode išli asi k baru, popíjali,
zabávali sa. On pil koňak. Aj obžalovaný pil tiež hneď po príchode do baru, podľa iných ľudí pil
obžalovaný aj predtým niekde v bare. Už nevie, kto mu to hovoril. Jemu sa obžalovaný nejavil pod
vplyvom alkoholu keď prišiel po neho do Hornej Vsi. Nevie, že by musel obžalovaného niekto
prehovárať, aby pil, určite nie. Jemu bolo teplo, preto asi po hodine si išiel zaniesť bundu do vozidla
obžalovaného. V bunde mal cigarety, či aj iné veci si nespomína. Nespomína si už ani, či si išiel bundu
zaniesť do auta sám alebo mu ju zaniesol do auta obžalovaný. On si od obžalovaného kľúče od auta v
ten večer nepýtal, ani si od neho auto nepožičal. Pil dosť, preto si veľa vecí nespomína, možno mal aj
okno. Všimol si, že obžalovaný niekam z diskotéky odišiel, nevie, o koľkej to bolo. Myslí si, že tento išiel
za svojou bývalou priateľkou L. A. z Oslian. Nevie koľko bol obžalovaný preč. Na diskotéke on M. K.
nevidel, poznajú sa od mala. Na diskotéke sa on bavil s O. Y., M. Z. a ľuďmi okolo. Keď išli na diskotéku
neboli dohodnutí ako z nej odídu, myslel si, že odídu spolu. Okolo 02.30 hod. si on pýtal kľúče od auta
od M. Z., chcel si ísť do jeho auta zdriemnuť. Tento sa mu ponúkol, že ho zavezie domov. Vedel, že M.
pil, ale nevedel, že je až tak opitý. On mal dosť vypité, preto chcel ísť domov. Keď odchádzal,
obžalovaný tam vtedy nebol, nevidel tam ani jeho auto. Myslel si, že aj O. Y. už odišiel preč do
Partizánskeho, nakoľko mu tento predtým hovoril, že chce ísť ešte do Partizánskeho. On si sadol s M.
Z. do auta ako spolujazdec, išli smerom na Partizánske. Nespomína si, že by išli najskôr na iný smer.
Nevidel vtedy žiadnu hliadku. M. Z. mu na ďalší deň povedal, že ho zastavili až keď sa vracal do Oslian.
Nespomína si, či mal vtedy kľúče od domu, väčšinou mávajú otvorené. To, že išiel domov z M. Z. videl
B. K. aj ďalší ľudia, ale kto, si už presne nespomína. Po príchode domov si išiel hneď ľahnúť. Ráno
prišla za ním mama s telefónom, že volá p. Y., či nevie, kde je O. Y.. Potom prišla za ním znovu mama,
že ani obžalovaný nie je doma. P. Y. volala k nim ráno asi dva krát, nevie o koľkej. On potom ešte ráno,
nevie o koľkej volal M. Z., či nevie, kde sú. Tento mu povedal, že videl havarované auto obžalovaného.
Nevie, či mu povedal ešte aj niečo iné. On toto povedal mame, táto volala do nemocnice, kde jej
povedali, že doviezli 2-3 zranených ľudí. Jeho mama potom volala p. Y.. Podrobnosti o smrti O. Y. sa
dozvedel po tom, čo im to telefonicky oznámil p. Y.. Jeho rodičia odišli do Y., on chcel ísť s nimi, oni
však nechceli. Odišiel potom do G.. Keď sa odtiaľ vracal bol aj u Y. ešte večer dňa 26.12., rozprával sa
s rodičmi O. Y., nevie však už o čom. On nemal v ten večer čiapku, čiapky niekedy nosí. Čiapka, ktorá
mala byť nájdená na mieste nehody, nebola jeho. Potvrdil, že mal v minulosti problémy s políciou v
súvislosti s riadením vozidla, nemal vodičský preukaz, utekal pred policajtmi, bolo to asi dva krát. Bol aj
odsúdený za dopravnú nehodu, dostal podmienku aj trest zákazu činnosti. Nespomína si, či bol v čase
skutku v podmienke alebo či mal vtedy ešte zákaz činnosti, asi nie. Nevie, kedy mal priestupkové
konanie. Po prečítaní jeho výpovedí z prípravného konania v tej časti, že po ich príchode do Oslian ich
tam už čakali M. Z. s L. A., ako aj v časti, že obžalovaného na diskotéke dlhšie nevidel, bol niekde preč
asi hodinu, keď ho potom zbadal bol tam už s nejakou jeho frajerkou L. z Oslian, teda asi bol pre ňu,
nevie presne a tiež v časti, že nastupovať do vozidla Z. ho videl aj B. R., za účelom odstránenia
rozporov, svedok uviedol, že je pravdou čo vypovedal v prípravnom konaní, teraz si už na tieto
skutočnosti vzhľadom na odstup času nespomína. Ďalej uviedol, že sa chcel s ním skontaktovať Z. A.,
brat L. A.. On sa s ním stretol za prítomnosti B. M. z Čerenian. Nahrával si toto stretnutie na diktafón. Z.
A. nevedel, že tento rozhovor si on nahrával. Rozprávali sa o tom, že poškodená L. A. sa rozprávala s
obžalovaným, a potom táto zmenila výpoveď. Z. Spousta pýtal od neho nejaké peniaze, nevie koľko.
Nespomína, že by mal v čase o 03.15 hod. niekoľko telefonických volaní od O. Y..
Svedok M. K. (nar. 07.07.1984) uviedol, že dňa 25.12.2004 bol v bare v Hornej Vsi, nie v krčme ako
vypovedal v prípravnom konaní. Myslel si, že bol aj v krčme, nakoľko cez víkendy chodieval najskôr do
krčmy a potom do baru a že to bolo tak aj v uvedený deň. V bare bol v uvedený večer aj obžalovaný s
B. C. a partiou. Nespomína si, či tam bol aj O. Y.. Kedy títo prišli do baru nevie uviesť. On do baru
prišiel v čase medzi 19.00 hod. až 20.00 hod. Bol tam s partiou a to E. F., K. B., M. O. aj inými, ale už
nevie uviesť, s kým presne. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania v tej časti, že tam bol,
mu môžu dosvedčiť E. F., M. K., O. C., B. L. a K. B., za účelom odstránenia rozporov, svedok uviedol,

rozporov, svedok uviedol, že je pravdou čo vypovedal v prípravnom konaní, teraz si už na tieto
skutočnosti vzhľadom na odstup času nespomína. Ďalej uviedol, že sa chcel s ním skontaktovať Z. A.,
brat L. A.. On sa s ním stretol za prítomnosti B. M. z Čerenian. Nahrával si toto stretnutie na diktafón. Z.
A. nevedel, že tento rozhovor si on nahrával. Rozprávali sa o tom, že poškodená L. A. sa rozprávala s
obžalovaným, a potom táto zmenila výpoveď. Z. Spousta pýtal od neho nejaké peniaze, nevie koľko.
Nespomína, že by mal v čase o 03.15 hod. niekoľko telefonických volaní od O. Y..
Svedok M. K. (nar. 07.07.1984) uviedol, že dňa 25.12.2004 bol v bare v Hornej Vsi, nie v krčme ako
vypovedal v prípravnom konaní. Myslel si, že bol aj v krčme, nakoľko cez víkendy chodieval najskôr do
krčmy a potom do baru a že to bolo tak aj v uvedený deň. V bare bol v uvedený večer aj obžalovaný s
B. C. a partiou. Nespomína si, či tam bol aj O. Y.. Kedy títo prišli do baru nevie uviesť. On do baru
prišiel v čase medzi 19.00 hod. až 20.00 hod. Bol tam s partiou a to E. F., K. B., M. O. aj inými, ale už
nevie uviesť, s kým presne. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania v tej časti, že tam bol,
mu môžu dosvedčiť E. F., M. K., O. C., B. L. a K. B., za účelom odstránenia rozporov, svedok uviedol,
že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania, tieto osoby tam s ním boli. V bare konzumoval nejaký
alkohol 2 striky alebo pivá. On domov z baru prišiel okolo 22.30 hod., pozeral chvíľu televíziu s bratom,
asi pol hodinu aj sám. Spať išiel okolo 24.00 hod. On na diskotéke v Hoťape v Oslanoch nebol, bol až
na druhý deň na Štefanskej zábave. Dňa 26.12. išiel cez deň k zubárovi do Partizánskeho, bolel ho zub.
V tom čase on mal dlhé vlasy, niže pliec, nosil rifle, zimnú čiernu bundu, niže pásu. Svedok poprel, že
by sa viezol v uvedený deň vo vozidle Mazda, nevyskočil z tohto vozidla, nebol zadržaný políciou, nebol
opitý. Je pravdou, že sa podrobil detektoru lži, vyskočila tam vtedy otázka, že tam bol, on bol vtedy
nervózny. Odpovedal, že na mieste dopravnej nehody nebol, stojí si za tým. L. A. boli sociálny prípad,
to, že táto tvrdí, že tam bol si vysvetľuje tým, či im niekto nedal peniaze. On ju poznal aj pred nehodou.
Svedok B. O. uviedol, že mali vtedy akciu zameranú na alkohol. On bol s kolegom B. C.. Stáli v Obci
Oslany pri cintoríne smerom na Lubianku. Bola tam aj druhá hliadka v nej M. Z., ale s kým tento slúžil,
si už vzhľadom na odstup času nespomína. Riešili vodiča s alkoholom, išlo o jednotkový golf, tohto
naháňali, po jeho zastavení zistili následne u vodiča alkohol. Vtedy im bolo hlásené cez vysielačku, že
došlo k dopravnej nehode. Už si nepamätá, či ich niekto vyzýval do vysielačky, aby doniesli lampáše.
Keď skončili úkon išli na miesto dopravnej nehody, prišli na miesto predposledný. Oni auto odstavili na
pravej strane cesty a išli za nadriadenými. Spomína si, že v havarovanom aute videl s kolegom Z. na
hornom plate osobu. Vozidlo bolo zadnými kolesami v jarku, prednými na ceste, bolo značne
poškodené, nevie už teraz však ako presne. Išli k havarovanému vozidlu, on mal lampáš. Vozidlo
spredu obišli a pristúpili k zadnej časti vozidla. On zasvietil osobe ležiacej v atypickej polohe na zadnom
plate vozidla do očí, tieto boli suché nereagovali. Z. skúšal pulz, tep, naznačil mu, že nič necíti. Ktorým
smerom bolo presne telo osoby si už nespomína, ani či táto osoba bola zakrvavená. Nebola však
zakrvavená na tvári a na prednej časti, nevšimol si na nej žiadne poranenia. S touto osobou nechcel
manipulovať, aby jej viac neublížil. Bolo tam aj dievča, ale kde sa táto presne nachádzala si už teraz
nespomína. Tiež tam bol aj mládenec, ktorý hľadal telefón, on ho vtedy registroval mimo vozidla. Do
vozidla sa snažil dostať cez vodičove dvere a zobrať si zvnútra telefón aj nejaké ďalšie veci. Keď chcel
telefonovať, bol mimo vozidla. On sa tomuto mužovi nevenoval. Nespomína si, že by bol on alebo
niekto z kolegov voči tomuto mladíkovi zakročoval. Na vozidle Mazda boli asi dvere zavreté, ľavé zadné
a pravé predné boli určite zavreté, ostatné si nespomína. Zadné sklo už na vozidle nebolo, cez toto
skúšali životné funkcie O. Y.. Iným poškodeniam vozidla sa nevenoval a ani si na ne nespomína. S
vozidlom nikto nemanipuloval, aby bolo zadokumentované pri obhliadke. Nespomína si už, čo robili
ostatní kolegovia. Dievča sa sťažovalo, že je jej zima, kolega išiel naštartovať policajné vozidlo a ona si
do neho sadla. Nevie, kto volal sanitku, prišla operatívne, kedy presne si nespomína. Lekárka
záchranky sa nemohla dostať pre zlý prístup k osobe O. Y., bola nižšej postavy. Táto ich požiadala, či
by osobu nepremiestnili na sedačku. S telom O. E. predtým nikto z príslušníkov PZ nemanipuloval, len
mladík z vozidla, ktorého by on už teraz nevedel opoznať, vzhľadom na množstvo ľudí, s ktorými
prichádza do kontaktu. Tento sa s ním snažil pokývať, volal jeho meno. Nespomína si, či v čase keď bol
na mieste nehody tam prišla aj pohrebná služba. On odchádzal z miesta nehody medzi prvými. Na
mieste nehody prezreli aj jarky, či nedošlo k zachyteniu chodca, resp. k zraneniu vo vozidle, alebo mimo
vozidla. Nespomína si, že by niekto z vozidla ušiel. S mládencom nachádzajúcim sa na mieste nehody
robili kolegovia ako s vodičom, podrobovali ho aj dychovej skúške, nevie však kto. Po zistení stavu O.
Y., on išiel riadiť cestnú premávku. On inú osobu na mieste nezadržiaval, nezakročoval, nevšimol si, či
by iný kolega, nevšimol si tam osobu s dlhými vlasmi. Po prečítaní jeho výpovedí z prípravného konania
v tej časti, že oni po tom, čo sa vrátili na ich stanovisko, kolegovia I. a Z. tam už neboli, preto cez
vysielačku zisťovali kde sú a vtedy zistili, že sa nachádzajú na opačnom konci obce, v smere na
Partizánske, kde sa tam stala dopravná nehoda a títo ich žiadali, aby sa tam dostavili, že potrebujú
lampáše; tiež v časti, že po príchode na miesto videl, že vonku vedľa vozidla stál jemu neznámy mladý
muž, od kolegov sa dozvedel, že sa jednalo o jedného z osádky havarovaného vozidla, ale kde sa tento
vo vozidle nachádzal a akým spôsobom sa tento dostal von z vozidla uviesť nevedel, vie, že kolega V.
ho vyzýval, aby sa podrobil dychovej skúške, ale či sa jej podrobil uviesť nevedel. Vo vozidle nachádzali
dve osoby a to dievča, ktoré sedelo na zadných sedačkách na pravej strane a tiež muž, ktorý ležal na
kryte batožinového priestoru za zadnými sedačkami, za účelom odstránenia rozporov, svedok uviedol,
že je pravdou čo vypovedal v prípravnom konaní, teraz si už na tieto skutočnosti vzhľadom na odstup
času nespomína. Ďalej uviedol, že na miesto dopravnej nehody rodinných príslušníkov nevolajú, je to
nepríjemná udalosť, hliadka ich o tom informuje osobne. Je bežný postup prehľadávať okolie.
Svedok O. W. uviedol, že vykonávali hliadkovú činnosť v obci Oslany. Na zloženie hliadok si už
nespomína. On stál na zastávke po pravej strane od Oslian, snažili sa zastavovať všetky vozidlá. Z
obce Oslany išlo vozidlo Mazda tmavej farby. On vystúpil do vozovky a ako sa toto vozidlo približovalo,
zastavoval ho červeným svetlom. Pamätá si, že videl len osobu vpredu na mieste vodiča, iné osoby
nevidel. Nestihol do vozidla zasvietiť. Za Mazdou, ktorá nezastavila išiel kolega C., keď už táto bola v
pravotočivej zákrute. C. nastúpil do vozidla sám. On potom počul vo vysielačke, že vozidlo, ktoré
nezastavilo havarovalo. On prišiel na miesto nehody s kolegom V. ako posledný. Vozidlo Mazda bolo
naklonené v kanály, predná časť bola asi k vozovke, zadná časť v kanály, ale nepamätá si to už presne.

dve osoby a to dievča, ktoré sedelo na zadných sedačkách na pravej strane a tiež muž, ktorý ležal na
kryte batožinového priestoru za zadnými sedačkami, za účelom odstránenia rozporov, svedok uviedol,
že je pravdou čo vypovedal v prípravnom konaní, teraz si už na tieto skutočnosti vzhľadom na odstup
času nespomína. Ďalej uviedol, že na miesto dopravnej nehody rodinných príslušníkov nevolajú, je to
nepríjemná udalosť, hliadka ich o tom informuje osobne. Je bežný postup prehľadávať okolie.
Svedok O. W. uviedol, že vykonávali hliadkovú činnosť v obci Oslany. Na zloženie hliadok si už
nespomína. On stál na zastávke po pravej strane od Oslian, snažili sa zastavovať všetky vozidlá. Z
obce Oslany išlo vozidlo Mazda tmavej farby. On vystúpil do vozovky a ako sa toto vozidlo približovalo,
zastavoval ho červeným svetlom. Pamätá si, že videl len osobu vpredu na mieste vodiča, iné osoby
nevidel. Nestihol do vozidla zasvietiť. Za Mazdou, ktorá nezastavila išiel kolega C., keď už táto bola v
pravotočivej zákrute. C. nastúpil do vozidla sám. On potom počul vo vysielačke, že vozidlo, ktoré
nezastavilo havarovalo. On prišiel na miesto nehody s kolegom V. ako posledný. Vozidlo Mazda bolo
naklonené v kanály, predná časť bola asi k vozovke, zadná časť v kanály, ale nepamätá si to už presne.
K presnej polohe tela O. Y. sa nevie už presne vyjadriť. Jeho poslali riadiť premávku od Oslian. Vo
vozidle na mieste nehody on videl tri osoby a to O. Y., slečnu vzadu a muža na prednom sedadle. On
len prešiel vedľa vodiča Mazda, nesledoval, či muž na prednom sedadle niečo robil. Z tých troch osôb,
ktorá bola na prednom sedadle, bol ten, čo viedol Mazdu, keď túto on zastavoval. Tento bol skôr nízky,
mal tmavé dlhšie vlasy, nie dlhé po plecia. Kolegovia sa pokúšali vodičove dvere otvoriť, kde sedela
osoba - muž. Nevie, či tento muž chcel, resp. vystúpil z vozidla. Nepamätá si, či tento muž sa pokúšal
ešte vozidlo štartovať. Po prečítaní jeho výpovedí z prípravného konania v časti týkajúcej sa zloženia
hliadok, úkonov, ktoré kolegovia v tom čase vykonávali, tiež že na prichádzajúce vozidlo ho upozornil
kolega npor. Žiak, k rýchlosti vozidla v čase, keď toto vozidlo zastavoval, pričom do vozidla, ktoré
nezastavilo stihol ešte zasvietiť, ako aj v časti, že muž, ktorý sedel na mieste vodiča sa tento pokúsil
vozidlo aj naštartovať, vtedy kolegovia na neho kričali, aby kľúče od vozidla vypol a vytiahol ich, potom
sa kolegom podarilo vodičove dvere otvoriť a tento z vozidla vystúpil, za účelom odstránenia rozporov
svedok uviedol, že je pravdou čo vypovedal v prípravnom konaní, teraz si už na tieto skutočnosti
vzhľadom na odstup času nespomína. Nevie o tom, ani sa nedozvedel, či bola na mieste nehody
zadržaná nejaká osoba, nevidel to. Nevie, či obžalovaný je tá osoba, ktorá riadila vozidlo Mazda, len z
tých troch osôb, ktoré boli na mieste dopravnej nehody by tento zodpovedal vodičovi, ktorého on pri
zastavovaní vozidla videl. Nevie o náraze do vozidla, dozvedel sa to len z médii. Nevie ani o streľbe.
Kekely je pravák, vo vozidle bol sám, vozidlo Mazda nemohol dobehnúť. On nevidel manipulovať s
vozidlom. Nespomína si, či bol na mieste do príchodu sanitky a ani či tam prišli hasiči. Nevie, či bol v
čase jeho príchodu na miesto nehody kolega B. O., ani kto zisťoval tep O. Y..
Svedok I. J. uviedol, že na podrobnosti služobného zákroku si už nespomína, preto bola prečítaná jeho
výpoveď z prípravného konania, podľa ktorej bol dňa 25.12.2004 v službe s kolegom A.. Presný čas,
kedy prišli do Oslian uviesť nevie, mohlo byť okolo 24.00 hod., nakoľko kontroly vykonávali aj na iných
miestach. Kontrolu vykonávali v oboch smeroch pri odstavnej ploche vedľa futbalového štadiónu a
družstva. Okrem ich vozidla tam bolo aj vozidlo kolegu C. a kolegu V.. On vykonával kontrolu vozidiel
prichádzajúcich do obce Oslany na ľavej strane cesty smerom na Partizánske. Nevie koľko bolo hodín,
nemal práve v tomto smere odstavené žiadne vozidlá, všetci kolegovia sa nachádzali na opačnej strane
cesty, kde boli odstavené nejaké vozidlá. On vtedy videl prichádzať od Oslian nejaké vozidlo a zakričal
na kolegu W., aby toto vozidlo zastavil a skontroloval. Tento sa postavil do cesty a začal uvedené
vozidlo červeným svetlom zastavovať. Vozidlo, ktoré sa ku kontrole blížilo išlo podľa neho dosť rýchlo,
akou rýchlosťou však uviesť nevedel. Keď bolo asi 20-30 m od kolegu vodič vozidla podradil rýchlosť a
z tohto usúdil, že vozidlo asi na kontrole nezastaví, preto hneď zakričal na kolegu W. aby sa uhol. Podľa
obrysov vozidla usúdil, že sa jednalo o vozidlo Mazda tmavej farby. Vo vozidle videl sedieť tri osoby,
vodiča, tento mal kratšie vlasy, bol to muž, čo mal oblečené uviesť nevie. Vedľa neho vpredu videl
sedieť nejakú osobu útlejšej postavy a vzadu na sedadle sedela tiež nejaká osoba muž. Keď vozidlo
prebehlo vedľa nich zakričal na kolegu A., aby išiel k nemu, že pôjdu za týmto vodičom, tento mal však
niečo na prácu pri kontrolovanom vozidle, preto sa hneď nedostavil, ale medzi tým kolega C. sadol do
svojho vozidla a išiel za vodičom vozidla, ktoré nezastavilo. Asi tak za 30 sekúnd potom sadli do vozidla
Octávia, on ako spolujazdec, A. ako vodič a išli za vozidlom C.. Keď boli v prvej zákrute vedľa auto
šrotoviska smerom na Partizánske, zbadal na ceste za zákrutou na Partizánske blikať výstražné majáky
na policajnom vozidle. Keď prišli na toto miesto, hneď za zákrutou videl stáť vozidlo taxi služby, pred
ním stálo ich policajné vozidlo na pravej strane cesty smerom na Partizánske a vľavo v jarku bolo
havarované vozidlo Mazda, ktoré bolo zadnými kolesami v jarku a prednými na vozovke. Následne na
miesto zavolali aj ostatných kolegov, aby prišli pomôcť miesto zabezpečiť. Nevie povedať, či kolega C.
nevolal cez vysielačku ostatných a nevravel, že niekto uteká do poľa. Keď prišli k vozidlu videli tu len
dve osoby a to dievča, ktoré bolo vzadu vľavo a muža, ktorý bol vzadu vpravo skoro až v kufri vozidla.
Iného tam vtedy nevideli a nakoľko predok vozidla bol prázdny, mysleli si, že vodič vozidla z miesta
nehody ušiel a preto aj začali prehľadávať okolie miesta nehody. Po chvíli sa muž, ktorý sedel vzadu
presunul na miesto vodiča a naštartoval vozidlo a bolo vidno, že chcel z miesta nehody odísť, čo sa mu
však nedalo. Medzi tým sa tam dostavili aj ostatní kolegovia a snažili sa mužovi zabrániť aby mal
vozidlo naštartované, kričali aby motor vypol a nakoľko sa dvere nedali otvoriť búchali mu na sklo. Muž
následne po viacerých výzvach motor vypol, podal im cez rozbité sklo kľúče od vozidla. Kade potom
muž z vozidla vystúpil uviesť nevie. Ako sa muž presunul na predné sedadlo kolegovia zistili, že vzadu
za ním ako aj za slečnou sa nachádzal v zadnej časti vozidla medzi zadnou sedačkou a batožinovým
priestorom ďalší muž. Predná sedačka bola odtrhnutá, hlava muža, ktorý tam ležal smerovala na stranu
vodiča. Kolega Z. potom zisťoval, či tento muž žije, pričom zistil, že ešte žije a on na to hneď volal na č.
158 a žiadal o vyslanie sanitky na miesto nehody. Z. mu potom povedal, že tomuto mužovi nahmatal
pulz. Tento muž bol v bezvedomí, nevedeli aké má zranenia a preto sa s ním ani nehýbalo. Telo muža
videl až potom keď prišla rýchla pomoc. Muž ležal vzadu dole, nebol na doske pod oknom, či sa tam
táto doska nachádzala nevedel uviesť. Keď videl, že vo vozidle sa nachádzajú traja ľudia, vedel, že už
netreba nikoho hľadať, nevie kto sa opýtal dievčiny, či niekto z vozidla ušiel a ona povedala, že vo
vozidle boli len traja, že nikto neušiel. On podľa výzoru usúdil, že muž, ktorý si sadol na predné sedadlo

však nedalo. Medzi tým sa tam dostavili aj ostatní kolegovia a snažili sa mužovi zabrániť aby mal
vozidlo naštartované, kričali aby motor vypol a nakoľko sa dvere nedali otvoriť búchali mu na sklo. Muž
následne po viacerých výzvach motor vypol, podal im cez rozbité sklo kľúče od vozidla. Kade potom
muž z vozidla vystúpil uviesť nevie. Ako sa muž presunul na predné sedadlo kolegovia zistili, že vzadu
za ním ako aj za slečnou sa nachádzal v zadnej časti vozidla medzi zadnou sedačkou a batožinovým
priestorom ďalší muž. Predná sedačka bola odtrhnutá, hlava muža, ktorý tam ležal smerovala na stranu
vodiča. Kolega Z. potom zisťoval, či tento muž žije, pričom zistil, že ešte žije a on na to hneď volal na č.
158 a žiadal o vyslanie sanitky na miesto nehody. Z. mu potom povedal, že tomuto mužovi nahmatal
pulz. Tento muž bol v bezvedomí, nevedeli aké má zranenia a preto sa s ním ani nehýbalo. Telo muža
videl až potom keď prišla rýchla pomoc. Muž ležal vzadu dole, nebol na doske pod oknom, či sa tam
táto doska nachádzala nevedel uviesť. Keď videl, že vo vozidle sa nachádzajú traja ľudia, vedel, že už
netreba nikoho hľadať, nevie kto sa opýtal dievčiny, či niekto z vozidla ušiel a ona povedala, že vo
vozidle boli len traja, že nikto neušiel. On podľa výzoru usúdil, že muž, ktorý si sadol na predné sedadlo
vodiča a podľa toho ako videl vodiča vozidla pred zastavením, usúdil, že tento jeden a ten istý. Tento
muž po vystúpení z vozidla prišiel k ich vozidlu aj kolegom C., tu stál až do doby kedy bol odvezený na
ošetrenie. Dievčina bola nakoľko jej bola zima posadená do policajného vozidla, táto povedala kolegovi
V., že nemá nijaké zranenia. Od doby nahlásenia nehody a príchodu sanitky uplynulo asi 20 minút. Po
príchode sanitky bol vodič a dievčina odvezení na ošetrenie. Po príchode sanitky lekár zisťoval či muž
vo vozidle ešte žije a konštatoval, že je mŕtvy. Muža chceli z vozidla aj vybrať, tento tam bol však
zakliesnený, preto volal požiarnikov cez operačné stredisko. Počas doby ako on bol na mieste nehody
nemali tam zadržanú žiadnu osobu muža v koženom kabáte s dlhými tmavými vlasmi. On zotrval na
mieste, kým sa tam nedostavil nehodovkár. Vozidlo C. po ich príchode na miesto nebolo určite
poškodené a ani ich vozidlo. Kolega C. mu hovoril, že vodič taxi služby ostal stáť v zákrute keď videl
pred ním, čo vozidlo Mazda robilo na vozovke, C. vozidlo taxi služby obehol až keď toto stálo. Za jeho
prítomnosti s vozidlom Mazda manipulované nebolo ani s telom Y., kto telo z vozidla vybral, nevedel
uviesť. V danom prípade nikto z prítomných policajtov služobnú zbraň nepoužil. Svedok rozpor vo
výpovedi vysvetlil časovým odstupom s tým, že je pravdou, čo vypovedal v prípravnom konaní.
Svedok Z. C. uviedol, že

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?