Trestné právoTo najzaujímavejšie z trestného práva

3 To 2/2015

Publikované 22.09.2017 v 10:22 v kategórii JUDIKATÚRA, prečítané: 14x

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obžalovaného J. N. , pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave 11. novembra 2015, o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 12. novembra 2014, sp. zn. PK-2T/7/2013, takto rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a .
Odôvodnenie
Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudkom z 12. novembra 2014, sp. zn.
, podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného J. N.
spod obžaloby prokurátora Ú radu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, sp. zn. VII/2 Gv 69/11-27, zo dňa 14. marca 2013 pre skutok obžalobou
kvalifikovaný ako prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal
spáchať tak, že
v presne nezistenom čase v roku 2007 v N. pred Ž. prevzal od M. P. finančnú hotovosť
vo výške 38 000 Sk (1 261,37 Eur) ako úplatok za to, že svojím vplyvom bude pôsobiť
na nezisteného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Zlaté Moravce Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Nitra, ktorý ako kameraman Košice skúšobný komisár rozhodne o udelení
vodičského oprávnenia skupiny C a C/E M. P. bez toho, aby M. P. absolvoval ustanovenú
prípravu v autoškole a skúšku odbornej spôsobilosti,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V odôvodnení odvolania uviedol,
že prvostupňový súd sa v rozpore s ustanovením § 168 ods.1 Trestného poriadku
nevysporiadal s dôkazmi, a to nielen s tými, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného,
ale dostatočne jasne a logicky nepoukázal ani na dôkazy, ktoré súd viedli k oslobodzujúcemu
verdiktu.
Rozsudok je podľa odvolateľa nepreskúmateľný kameraman na svadbu Košice a nespĺňa zákonné predpoklady
pre odôvodnenie rozsudku a trpí tak rovnakým nedostatkom, aký bol súdu vytýkaný
v predchádzajúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1To/5/2014,
z 28. mája 2014.
Prokurátor vyslovil presvedčenie, že vykonané dokazovanie v dostatočnej miere
preukázalo, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a je prečinom nepriamej korupcie podľa
§ 336 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom z 22. októbra 2013 súd uznal obžalovaného N.
za vinného zo spáchania prečinu podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona. Po zrušení rozsudku
odvolacím súdom boli vykonané ďalšie hlavné pojednávania a Špecializovaný trestný súd
vydal nový rozsudok, ktorý je po vecnej stránke opozitum predchádzajúceho rozsudku.
Prokurátor má za to, že k takejto radikálnej zmene rozhodnutia by malo dôjsť iba na základe
podstatnej zmeny dôkaznej situácie v prospech obžalovaného. K takejto zmene nedošlo,
naopak, kľúčový svedok M. P. zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach a bola
vypočutá aj svedkyňa M. P., ktorá spontánne a prirodzeným spôsobom potvrdila pravdivosť
výpovede svedka P..
Dôkazy, ktoré boli vykonané po zrušení veci odvolacím súdom neposunuli zistený
skutkový stav v prospech obžalovaného, ale naopak v plnej miere potvrdili argumenty
obžaloby, smerujúce k usvedčeniu obžalovaného z toho, že spáchal žalovaný prečin.
Na základe uvedeného sa kameraman Michalovce domáhal, aby najvyšší súd ako súd odvolací,
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie.
Na základe podaného odvolania, odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku, keď primárne nezistil dôvod pre zamietnutie odvolania z niektorého z dôvodov
uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku.
V úvode Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že skutočne obžalovaný
J. N. bol v tomto konaní najskôr rozsudkom prvostupňového súdu z 22. októbra 2013 uznaný
za vinného z prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona a bol mu
uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu jedného roka.
Na základe odvolania obžalovaného J. N. najvyšší súd uznesením z 28. mája 2014,
sp. zn. 1To/5/2014, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zrušil
prvostupňový rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Už v tomto uznesení najvyšší súd konštatoval, že skutok tak ako je vymedzený
obžalobou a ako ho do svojho odsudzujúceho rozsudku prevzal aj prvostupňový súd,
je absolútne neurčitý, pričom ak má byť obžalovaný uznaný za vinného zo skutku ustálenom
v obžalobe, musí byť skutok vymedzený tak, aby zodpovedal všetkým znakom skutkovej
podstaty trestného činu, z ktorého sa uznáva obžalovaný za vinného. Je preto nevyhnutné,
aby popis skutku obsahoval údaje o mieste, čase, spôsobe jeho spáchania tak, aby nebol
zameniteľný s iným skutkom. V skutkovej vete v posudzovanom prípade je miesto a čas
spáchania skutku neurčitý (v presne nezistenom čase v roku 2007, neurčitá je aj výška úplatku
približne 38 000 Sk) a nie je ustálené na koho mal obžalovaný pôsobiť (nezistený príslušník
Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru Nitra). Pri takom neurčitým spôsobom
ustálenom skutku ľahko môže dôjsť k jeho zámene s iným skutkom.
Ani po doplnení dokazovania po zrušení veci odvolacím súdom nebolo možné nad
akúkoľvek pochybnosť tieto neurčité údaje v skutku spresniť. Jediným dôkazom
preukazujúcim vinu obžalovaného N. totiž je výpoveď svedka M. P.. Výpoveď tohto svedka
však rozhodne nie je tak jasná a ničím nespochybniteľná, aby len na jej základe bolo možné
uznať vinu obžalovaného N.. Tento svedok na väčšinu otázok smerujúcich k spresneniu
žalovaného skutku odpovedal, že sa na to nepamätá. V jeho výpovedi a v porovnaní
s ostatnými v konaní produkovanými dôkazmi je množstvo rozporov.
Odvolací súd v tomto rozhodnutí poukazuje len príkladmo na niekoľko
najzásadnejších rozporov vo výpovedi tohto svedka.
Svedok P. vo výpovedi na č.l. 23 spisu, výpoveď z 5. apríla 2011 vypovedal,
že s obžalovaným N. sa prvýkrát rozprával o vybavení vodičského preukazu na jar v roku,
keď ho aj získal a bolo to na svadbe kamaráta R. S.. Uviedol, že si nepamätá ani mesiac, kedy
to bolo a dátum si už vôbec nepamätá. Svedok P. však vodičský preukaz získal v roku 2007,
čo preukazujú objektívne listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu, ale svadba na ktorej sa mal
s obžalovaným o vodičskom preukaze rozprávať bola v roku 2005. Túto skutočnosť potvrdil
aj svedok S. vo výpovedi z 19. decembra 2011, č.l. 27 spisu, keď vypovedal, že obžalovaný
sa so svedkom P. poznajú od roku 2005 z jeho svadby.
Tejto časti výpovede svedka P., na základe ktorej bol v obžalobe ustálený čas, kedy
mal byť skutok spáchaný, zrejme neuveril ani samotný prokurátor, pretože navrhol súdu
na hlavnom pojednávaní 12. novembra 2014 úpravu skutkovej vety tak, že skutok sa stal
v presne nezistenom čase v roku 2005 (úprava času kedy mal byť skutok spáchaný je 2 roky!).
Ďalší podstatný rozpor vo výpovedi svedka M. P. je aj ohľadne sumy peňazí, ktoré
mali slúžiť ako úplatok. Svedok P. tvrdil, že peniaze na úplatok v sume 38 000 Sk
si našetril, v minulosti pracoval 10 rokov v podniku D. (č.l. 24 spisu). Aj na hlavnom
pojednávaní 13. októbra 2014 trval na tom, že peniaze ktoré dal obžalovanému, mal
nasporené a nepotreboval si ich od nikoho požičiavať. Takáto výpoveď svedka je však
v rozpore s výpoveďou svedkyne M. P., ktorá na hlavnom pojednávaní 12. novembra 2014
vypovedala, že v roku 2007, niekedy v máji prišiel za ňou syn a povedal jej, že potrebuje
peniaze na vodičský preukaz, ktoré mu aj dala. Na rozdiel od týchto tvrdení, svedkov P.,
svedok S. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že svedkovi P. niekedy v roku 2006 požičal
40 000 Sk, ktoré chcel svedok použiť na kurz do autoškoly. Svedok P. pôžičku od tohto
svedka priznal, aj keď tvrdil, že nebola určená na zaplatenie vodičského kurzu.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?