Trestné právoTo najzaujímavejšie z trestného práva

Ak páchateľ oznámi páchanie trestného činu v štádiu prípravy alebo pokusu polícii a nebol použitý ak

Publikované 24.07.2017 v 12:54 v kategórii JUDIKATÚRA, prečítané: 23x

Ak nemožno inými dôkaznými prostriedkami odhaliť, zistiť, či usvedčiť páchateľa zločinu (a contrario § 117 ods. 1 veta druhá Tr. por. - len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin), možno použiť agenta. Podľa § 117 ods. 2, veta prvá Tr. por. konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Z uvedeného vyplýva, že procesné postavenie agenta (§ 117 Trestného poriadku) je oproti všeobecnému procesnému postaveniu svedka (§ 127 Trestného poriadku) osobitné, a to napriek okolnosti, že agent môže byť v trestnom konaní vypočutý ako svedok (§ 117 ods. 11 Trestného poriadku). Ak páchateľ oznámi páchanie trestného činu v štádiu prípravy alebo pokusu polícii a nebol použitý ako agent na základe príkazu podľa § 117 ods. 5 až 7 Trestného poriadku (pričom okrem výnimky uvedenej v § 10 ods. 20 Trestného poriadku môže byť agentom len príslušník Policajného zboru), nemôže táto osoba, a to ani v rámci spolupráce s políciou, predstierať pokračovanie v páchaní trestného činu na účel usvedčenia ďalšieho páchateľa, resp. spolupáchateľa dotknutého činu. Ak ku takému postupu došlo, nie je možné výpoveď svedka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré nastali po oznámení trestného činu polícii, použiť v trestnom konaní ako dôkaz.

2 To 15/2015

Slovenskej republiky

UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa
25. októbra 2016 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Paludu
a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci proti obžalovanej
Mgr. E. Z. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa
§ 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/, f/Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ a § 139 ods. 1
písm. c/Tr. zák., v štádiu prípravy podľa§ 13 ods. 1Tr. zák., o odvolaní obžalovanej
a prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. PK-2T/21/2014
z 13. augusta 2015 takto

rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e
v celom rozsahu.
Podľa§ 322 ods. 1Tr. por. vec sa v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odôvodnenie

I.
Konanie pred súdom I. stupňa
Špecializovaný

trestný

súd

v Pezinku

rozsudkom

sp.

zn.

PK-2T/21/2014

z 13. augusta 2015 uznal obžalovanú Mgr. E. Z. za vinnú z obzvlášť závažného zločinu
úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/, písm. f/Tr. zák.

2

2 To 15/2015

s poukazom na § 138 písm. c/ a§ 139 ods. 1 písm. c/Tr. zák. v štádiu prípravy podľa
§ 13 ods. 1Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 15. januára 2014 v poludňajších hodinách v rodinnom dome v obci C. - V. číslo
X.,

okres

Trenčín,

ktorý

užívala

a

mala

v

podielovom

spoluvlastníctve

so svojím manželom JUDr. Ľ. T., po predchádzajúcich manželských nezhodách, ktoré vyústili
do prípravy rozvodového konania, so zámerom získať po manželovi majetok vo forme
dedičstva

následne

po

rozhodnutí

súdu

o

vyhlásení

nezvestného

manžela

za mŕtveho, požiadala M. A., nar. X.. A. X., ktorému sa dlhodobo odmeňovala za rôzne
služby

tak,

že

mu

poskytovala

na

živobytie

finančné

prostriedky,

aby za prisľúbenú odmenu 50 000 eur strelnou zbraňou, ktorú mu sama zabezpečí, v tomto
dome v piatok 17. januára 2014 zastrelil jej manžela JUDr.

Ľ. T.; pritom

mu ukázala priestory domu a nabádala ho, aby si na vykonanie tohto činu zabezpečil
komplica, ktorý príde do domu cez otvorenú bránu a francúzsku terasu v zadnej časti domu,
a ako vhodný spôsob vykonania činu mu predostrela streľbu na telo manžela z postoja
na schodoch ihneď po jeho vojdení dovnútra domu vchodovými dverami; súčasne ho
inštruovala, aby s telom usmrteného manžela naložil tak, že ho s komplicom zabalia
do prinesenej prikrývky, odvezú ho a následne telo zakopú; potom dňa 16. januára 2014 okolo
18.00 h v priestoroch obchodnej spoločnosti Bloemen - Holland s.r.o., Rozvadze 560,
Trenčianske

Stankovce

oznámila

M.

A.,

že

nezohnala

strelivo

do

zbrane,

a preto sa to oddiali o týždeň v piatok 24. januára 2014, kedy očakávala, že poškodený príde
domov z miesta svojho pracoviska v Žiline; následne dňa 23. januára 2014 v čase od 09.10 h
do 09.45 h v priestoroch obchodnej spoločnosti Bloemen - Holland s.r.o., Rozvadze 560,
Trenčianske Stankovce po zistení, že M. A.. má pri sebe elektrický paralyzér,
po jeho vyskúšaní A. a uzrozumení s tým, že uvedená vec spôsobuje kŕče a môže spôsobiť
stratu

vedomia

nenamietala,

aby

A..

túto

vec

použil

pri

čine

tak,

že

ním

pred škrtením sparalyzuje telo jej manžela a súčasne ubezpečila A., že mu obstará advokáta v
prípade, ak by bol chytený políciou; pritom sa dohodli na mieste a čase stretnutia dňa 24.
januára

2014,

kedy

o

07.57

h

sa

stretla

s

A.

na

parkovisku

motorestu RADAR za obcou Mníchova Lehota a o 08.01 h z odstavnej plochy v obci
Mníchova Lehota ho odviezla svojim vozidlom zn. BMW 535 P Grand Turismo GT bielej
farby,

ev..

č.

X.,

k

svojmu

rodinnému

domu

v

obci

C.

-

V.,

následne

ho vpustila do domu, kde na účel usmrtenia svojho manžela zaškrtením určila 5 kusov
napojených plastových zaťahovacích pások bielej farby, 4 kusy napojených plastových

3

2 To 15/2015

zaťahovacích pások čiernej farby a plastové švihadlo čiernej farby v dĺžke 3 metre, ktoré boli
položené na kuchynskom stole, a pre potrebu zabalenia tela usmrteného manžela poskytla A.
potravinársku transparentnú fóliu; potom cez francúzske okno vyšla na terasu za dom, kde
ukázala A., že zadná bránka, ktorou má byť vynesené usmrtené telo je odomknutá, v dome na
prízemí zatiahla žalúzie na oknách, pre A. a ďalšiu osobu, o ktorej vedela, že je ním na tento
čin zjednaná, v chladničke nechala potraviny, A. odovzdala zväzok dvoch kľúčov od
vchodových dverí a z domu odišla; pritom k ďalšiemu konaniu smerujúcemu k spáchaniu
trestného činu nedošlo, pretože M. A.. vec oznámil polícii.
Za to jej bol uložený podľa § 144 odsek 2Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písmeno j/,
§ 38 odsek 8Tr. zák., s použitím § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3
písmeno b/Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov, pre výkon ktorého bola
zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno b/Tr. zák. jej bol uložený trest prepadnutia veci potravinárskej transparentnej fólie na papierovom valci, 5 kusov plastových zaťahovacích
pások bielej farby, 4 kusov plastových zaťahovacích pások čiernej farby a plastového švihadla
čiernej farby v dĺžke 3 metrov, ako vecí určených na spáchanie trestného činu, pričom podľa
§ 60 odsek 6Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika.
Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanej uložený
ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Rozsudok odôvodnil v podstate tým, že mal za dokázané, že obžalovaná dňa
15. januára 2014 v poludňajších hodinách v rodinnom dome v obci C. - V. číslo X., okres
Trenčín, ktorý užívala a mala v podielovom spoluvlastníctve so svojím manželom JUDr. Ľ.
T., po predchádzajúcich manželských nezhodách, ktoré vyústili do prípravy rozvodového
konania, so zámerom získať po manželovi majetok vo forme dedičstva následne po
rozhodnutí súdu o vyhlásení nezvestného manžela za mŕtveho, požiadala M. A., nar. X.. X..
X., ktorému sa dlhodobo odmeňovala za rôzne služby tak, že mu poskytovala na živobytie
finančné

prostriedky,

aby

za

prisľúbenú

odmenu 50 000 eur strelnou zbraňou, ktorú mu sama zabezpečí, v tomto dome v piatok
17. januára 2014 zastrelil jej manžela JUDr. Ľ. T..
Súčasne mu ukázala priestory domu a nabádala ho, aby si na vykonanie tohto činu

4

2 To 15/2015

zabezpečil komplica, ktorý príde do domu cez otvorenú bránu a francúzsku terasu v zadnej
časti domu. Ako vhodný spôsob vykonania činu mu predostrela streľbu na telo manžela
z postoja na schodoch ihneď po jeho vojdení dovnútra domu vchodovými dverami
a inštruovala ho, aby s telom usmrteného manžela naložil tak, že ho s komplicom zabalia
do prinesenej prikrývky, odvezú ho a následne telo zakopú.
Dňa 16. januára 2014 okolo 18.00 h v priestoroch obchodnej spoločnosti Bloemen Holland

s.r.o.,

Rozvadze

560,

Trenčianske

Stankovce

oznámila

M.

A.,

že nezohnala strelivo do zbrane, a preto sa to oddiali o týždeň v piatok 24. januára 2014, kedy
očakávala, že poškodený príde domov z miesta svojho pracoviska v Žiline.
Dňa 23. januára 2014 v čase od 09.10 h do 09.45 h v priestoroch obchodnej
spoločnosti Bloemen - Holland s.r.o., Rozvadze 560, Trenčianske Stankovce po zistení,
že

M.

A..



pri

sebe

elektrický

paralyzér,

po

jeho

vyskúšaní

A.

a uzrozumení s tým, že uvedená vec spôsobuje kŕče a môže spôsobiť stratu vedomia
nenamietala, aby A.. túto vec použil pri čine tak, že ním pred škrtením sparalyzuje telo jej
manžela

a

súčasne

ubezpečila

A.,

že

mu

obstará

advokáta

v

prípade,

ak by bol chytený políciou.
Pritom sa dohodli na mieste a čase stretnutia dňa 24. januára 2014, kedy o 07.57 h
sa stretla s A. na parkovisku motorestu RADAR za obcou Mníchova Lehota
a o 08.01 h z odstavnej plochy v obci Mníchova Lehota ho odviezla svojim vozidlom
zn. BMW 535 P Grand Turismo GT bielej farby, ev. č. X., k svojmu rodinnému domu v obci
C. - V..
Následne ho vpustila do domu, kde na účel usmrtenia svojho manžela zaškrtením
určila 5 kusov napojených plastových zaťahovacích pások bielej farby, 4 kusy napojených
plastových zaťahovacích pások čiernej farby a plastové švihadlo čiernej farby v dĺžke
3 metre, ktoré boli položené na kuchynskom stole, a pre potrebu zabalenia tela usmrteného
manžela poskytla A. potravinársku transparentnú fóliu.
Potom cez francúzske okno vyšla na terasu za dom, kde ukázala A.,
že zadná bránka, ktorou má byť vynesené usmrtené telo je odomknutá, v dome na prízemí
zatiahla žalúzie na oknách, pre A. a ďalšiu osobu, o ktorej vedela, že je ním

5

2 To 15/2015

na tento čin zjednaná, v chladničke nechala potraviny, A. odovzdala zväzok dvoch kľúčov od
vchodových dverí a z domu odišla.
Súd pri uznaní viny vychádzal z kľúčového dôkazu výpoveďou svedka
M.

Súd

A..

nezistil

indície

svedčiace

o

nepravdivosti

jeho

tvrdení

o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie viny. Tento svedok v prípravnom konaní
i na hlavnom pojednávaní logicky, v časovej i miestnej nadväznosti, bez odchýlok
v podstatných bodoch, reprodukoval udalosti súvisiace s prejednávanou vecou. Súd nemal
pochybnosti o hodnovernosti tohto svedka i preto, lebo skutočnosti, ktoré uvádzal, boli
potvrdené i ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd pri rozhodovaní o vine vychádzal
zo zistenia, že svedok A.. sa viac rokov pohyboval v spoločnosti obžalovanej, vykonával pre
ňu rôzne činnosti a v rámci postavenia prokuristu i práce v spoločnej podnikateľskej činnosti.
Ako vyplýva z výpovede tohto svedka, obžalovaná ho poverovala činnosťami nielen v
biznise, ktorý viedla, ale i v rámci svojich osobných potrieb, za čo ho priebežne finančne
odmeňovala. Súd dospel k záveru, že finančný príjem od obžalovanej bol pre A.
rozhodujúcim

zdrojom

obživy.

Súd

vzal

do

úvahy,

že

sa

malo

jednať

o nie zanedbateľné finančné čiastky, ktoré od obžalovanej priebežne dostával. Ako vyplýva
z výpovede tohto svedka, obžalovaná mu dávala rádovo cca 1000,- eur mesačne. To, že
obžalovaná svedka A. finančne podporovala, potvrdil i svedok M. Z., brat obžalovanej a
obžalovaná túto skutočnosť nepoprela. Pritom súd nezistil a ani mu neboli predostreté žiadne
dôkazy o tom, že by svedok A.. mal aj iný pravidelný zdroj príjmu.
Na

základe

týchto

skutočností

súd

vyvodil

záver,

že

svedok

A..

bol

k obžalovanej v istom hierarchickom vzťahu podriadenosti, konal za pravidelnú finančnú
odmenu na základe jej pokynov. Súd preto nepovažoval za pravdivú jej dedukciu,
že si A.. predmetné okolnosti vymyslel preto, lebo sa mu nepodarilo vylákať od nej
aj jej brata peniaze na byt v Motešiciach. Oprel sa pritom i o tvrdenie brata obžalovanej M. Z.,
ktorý

údajne

vedel,

že

si

A..

chcel

požičať

od

obžalovanej

30 000,- avšak neprisvedčil tvrdeniu obžalovanej, že by si chcel A.. požičať peniaze aj od
neho. Napokon, ako vyvstalo z jeho vyjadrenia, o A. nemal dobrú mienku, odhováral
obžalovanú

od

kontaktov

s

touto

osobou.

Preto

je

vysoko

nepravdepodobné,

že by sa naňho A.. obrátil s požiadavkou pôžičky peňazí.
Zo zmieňovaných výpovedí obžalovanej a svedkov A. a Z. vyplýva, že A.. vykonával
ochranu obžalovanej a i keď obžalovaná tvrdila, že pre ňu nerobil nič násilného charakteru, na

6

2 To 15/2015

svoju obhajobu použila tvrdenie, že práve A.. mal V. dohovoriť, aby vrátil peniaze. Pojem
dohovoriť pre súd objasnil svedok Z., ktorý sa od obžalovanej dozvedel, že A.. mal dať V.
„dole, zložiť ho na zem, povoziť v kufre, prasknúť mu na bradu...“ Z odpisu z registra trestov
súd

zistil,

že svedok A.. bol v minulosti opakovane odsúdený za závažnú trestnú činnosť násilného
charakteru (lúpež a vydieranie), na hlavnom pojednávaní súd mohol pozorovať,
že sa jedná o osobu fyzicky zdatnú, mohutnejšej telesnej konštitúcie. Sám svedok na hlavnom
pojednávaní sa netajil tým, že má skúsenosť s fyzickými atakmi iných osôb. Na základe
týchto skutočnosti súd dospel k záveru, že obžalovaná mala vedomosť o týchto fyzických
a povahových dispozíciách svedka A., ktorý sa navonok prejavoval tým, že nemá zábrany a je
schopný fyzickej likvidácie inej osoby. Napokon obžalovaná si bola vedomá finančnej
závislosti svedka A. na jej osobe i faktu, že tento svedok spravidla koná na základe jej
pokynov vyplývajúcich z hierarchického usporiadania ich vzťahu. Preto si práve túto osobu
najala na vykonanie činu.
Vychádzajúc z týchto skutočností súd ustálil záver, že obžalovaná s pomocou svedka
A. začala vytvárať a organizačne zabezpečovať podmienky na uskutočnenie predmetného
trestného činu dňa 15. januára 2014 a to tým, že na podklade žiadosti najala osobu A. na
vykonanie činu. Za túto prácu A. ako najatého vraha prejavila vôľu zaplatiť. Určila priestor,
kde sa má čin vykonať. A. ako osobe najatej na vykonanie vraždy ukázala priestory domu,
miesto, z ktorého je zásah proti telu obete najvhodnejší, pritom ho oboznámila so zvyklosťami
obete po jej príchode do domu. Tým poskytla informácie potrebné pre postoj najatého vraha,
v ktorom by zásah proti obeti bol rýchly a účinný. Zároveň mu ukázala trasu vhodnú na
prepravu usmrteného tela z miesta činu. Opierajúc sa o svedeckú výpoveď A., ktorého
tvrdenia

boli

v

zhode

s tvrdením svedka G., i so skutočnosťami vyplývajúcimi z úradného záznamu spísaného
policajtom NAKA, súd nemal pochybnosti, že svedok A.. v uvedenej dobe zotrval
v dome obžalovanej. Súd mal za dokázané, že už v tom čase spolu s obžalovanou
komunikoval o potrebe komplica. Usúdil tak na základe výpovede tohto svedka i výpovede
svedka Z., ktorý sa od obžalovanej dozvedel, že A.. chce komplica.
Obžalovaná

prítomnosť

A.

v

uvedený

deň

v

svojom

dome

nepoprela.

Súdu na svoju obhajobu predostrela, že svedkovi išla ukázať strom - olivovník, ktorý sa mal
z jej domu odviezť. Pokiaľ sa jedná o prostriedok, ktorý podľa svedka predurčila na zabalenie

7

2 To 15/2015

tela poškodeného, do toho sa mal údajne strom zabaliť. Tento dôvod prítomnosti svedka súd
vyhodnotil ako nepravdivý jednak s poukazom na zhodu viacerých dôkazov osvedčujúcich
vierohodnosť tvrdení svedka A., jednak s poukazom na ďalšie skutočnosti, ktoré následne
vyhodnotí v súvislosti s výpoveďou svedka V..
Z výpovede svedka A. vyplýva, že k vykonaniu objednanej vraždy malo dôjsť dňa 17.
01. 2014, avšak sa tak nestalo a obžalovaná mu dňa 16. januára 2014 oznámila, že sa tak
udeje o týždeň v piatok 24. januára 2014. Svedok uviedol, že v uvedený deň
sa s obžalovanou stretol v budove jej firmy, čo obžalovaná priznala. Poprela však tvrdenie
svedka, že s ním v uvedenej dobe bola v obci Strání, kde mu ukázala miesto vyplatenia
odmeny po vykonaní činu. Pokiaľ sa obžalovaná obhajuje tvrdením, že nevedela, kedy jej
manžel príde domov, súd poukazuje na to, že poškodený obvykle prichádzal z práce
vykonávanej v Žiline na konci týždňa, v piatok, čo bolo obžalovanej dlhodobo známe.
Obžalovaná priznala, že s poškodeným bola v telefonickom kontakte 16. januára 2014
(štvrtok) i 17. januára 2014. Poškodený pri telefonickom kontakte dal obžalovanej
na vedomie, že tento týždeň domov nepríde. Teda najskôr 16. januára 2014 vedela,
že v piatok 17. januára 2014 domov nepríde a na základe jeho obvyklých zvyklostí mohla
predpokladať, že príde domov v nasledujúci piatok 24. januára 2014. Napokon táto okolnosť
je potvrdená i konaním obžalovanej, ktoré spočívalo v tom, že do uvedenej doby doručila
rodičom poškodeného ovládač na bránu, ktorý poškodený následne po príchode domov
použil. Na základe týchto skutočnosti súd dospel k záveru, že obžalovaná sa včas dozvedela,
že poškodený dňa 17. januára 2014 domov nepríde, a preto zmenila termín vykonania činu
na deň 24. januára 2014, kedy podľa názoru súdu, odvolávajúc sa na uvedené skutočnosti,
považovala príchod poškodeného domov na víkend za vysoko pravdepodobný. Napokon
o tom svedčí i vyjadrenie svedka A., ktorý jej predostrel, že je pripravený čakať
v dome aj do nedele.
K obhajobe obžalovanej, že pokiaľ by mala vyplatiť za vraždu odmenu 50 000 eur
a dať peniaze i ďalšej osobe - komplicovi, bolo by to pre ňu nerentabilné, súd poznamenáva,
že obžalovaná tak konala len s prísľubom odmeny, nie rozhodným záväzkom na jej
vyplatenie, pričom tento záver dôvodí i z tvrdenia svedka, že mu peniaze mala dávať
postupne každý týždeň. Napokon súd ustálil záver o prísľube odmeny i na základe vyjadrenia
A. o tom, že nedôveroval obžalovanej, pretože sa mu spôsob vyplatenia odmeny nepozdával.
Tým spochybnil zámer obžalovanej vyplatiť odmenu v sľúbenej výške.

8

2 To 15/2015

Tvrdenie svedka A., že sa s obžalovanou stretol dňa 23. januára

2014

v budove jej firmy v Trenčianskych Stankovciach a rozprával sa s ňou o použití prostriedku
spôsobilého paralyzovať telo obete, je overené a jeho pravdivosť je potvrdená vecným
dôkazom - zvukovým záznamom ich rozhovoru z uvedeného dňa. Tento, pre súd zákonný
a nespochybniteľný dôkaz priviedol súd k presvedčivému záveru, že obžalovaná slovným
vyjadrením „Dobre“, „Jasné“ odsúhlasila, že pri naplánovanom čine ňou objednaný
vykonávateľ A.. využije pomoc ďalšej osoby - komplica za odmenu 3 000 eur,
že A. obstará advokáta v prípade, ak by bol chytený políciou, že sa stretnú dňa 24. januára
2014

ráno

o

ôsmej

za

tým

účelom,

aby

ho

odviezla

do

svojho

domu.

Byť spôsobom konkludentným, ako to vyplýva zo zvukového záznamu, odsúhlasila,
že pri čine použije A.. elektrický paralyzér. Pritom podľa zvukov je zrejmé, že vzala na
vedomie aké následky na zdraví môže táto vec vyvolať, že môže u obete vyvolať duševné a
fyzické útrapy.
Záznamy zo sledovania a zvukový záznam z rozhovoru obžalovanej so svedkom A.
dňa

24.

januára

2014

súd

viedli

k

presvedčivému

záveru,

že

dňa

24. januára 2014 v ranných hodinách, po dohode z predchádzajúceho dňa sa obžalovaná
stretla so svedkom A. a z obce Mníchova Lehota ho odviezla svojím vozidlom zn. BMW 535
P Grand Turismo GT bielej farby, ev. č. X. do svojho rodinného domu. Nahrávka ich
rozhovoru osvedčuje pravdivosť tvrdení svedka A. . Tieto dva priame navzájom
korešpondujúce a doplňujúce sa dôkazy, spolu s dôkazomagentom, usvedčujú obžalovanú z
konania spočívajúceho v príprave prostriedkov na usmrtenie, a to plastových zaťahovacích
pások a švihadla, i v poskytnutí fólie na zabalenie usmrteného tela obete, a tým i na zahladení
stôp po trestnom čine.
Obžalovaná nepoprela, že dňa 24. januára 2014 priviezla A. ráno do svojho domu, kde
menovaný zotrval až do večerných hodín a súd o tejto okolnosti nemal žiadne pochybnosti. I
preto tvrdeniam o tom, akým spôsobom sa A.. dostal do vnútra domu, t. j. či mohol byť
zachytený kamerami a z akého dôvodu sa tak nestalo, súd nepripisoval rozhodujúci význam.
Je nespochybniteľné, že v uvedenej dobe bolo predmetné konanie monitorované a
dokumentované políciou. Za účelom odhalenia, zistenia a usvedčenia páchateľa úmyselného
obzvlášť závažného zločinu boli použité prostriedky operatívno-pátracej činnosti a
informačno-technické prostriedky.

9

2 To 15/2015

Úlohou súdu bolo vyhodnotiť obžalovanou predložené obhajobné tvrdenie,
že M. A. priviezla dňa 24. januára 2014 do svojho domu za tým účelom,
aby primäl D. V. k vráteniu peňazí v sume jeden a pol milióna českých korún, ktoré tomuto
svedkovi požičala na jar 2013 s dohodnutou lehotou na vrátenie pol roka. Pritom časť peňazí
mala pochádzať od jej brata M. Z.. V súvislosti s posudzovaním pravdivosti pôžičky týchto
peňazí sa súd zameral na posúdenie majetkových pomerov obžalovanej. Pritom vychádzal zo
znaleckého posudku z odboru Ekonomika a manažment, Účtovníctvo a daňovníctvo, podľa
ktorého obchodná spoločnosť Bloemen - Holland s. r. o., so sídlom Bratislava, ktorá ako
jediná preukázateľne zastrešovala podnikateľskú činnosť obžalovanej za obdobie roka 2011
vykazovala stratu, obchodná marža, ktorú spoločnosť dosiahla v roku 2012 slúžila na pokrytie
materiálových nákladov a služieb a nákladových úrokov z poskytnutých pôžičiek. Súdu zostal
neznámy hospodársky výsledok tejto spoločnosti za rok 2013 a nebol mu zo strany obhajoby
predostretý

žiadny

dôkaz,

ktorý

by

svedčil

o tak priaznivej ekonomickej situácii obžalovanej a o tak produktívnom zdroji jej príjmov,
že by to mohlo viesť k presvedčivému záveru, že na poskytnutie tejto pôžičky V. mala
dostatok finančných prostriedkov. Svedok V. síce podporil toto obhajobné tvrdenie, avšak s
poukazom na ich priateľské vzťahy sa súdu javí táto výpoveď svedka ako tendenčná a cielená
na poskytnutie alibi obžalovanej. I v kontexte ďalej uvedených indícií stráca táto výpoveď
punc

vierohodnosti

poukazujúc

na

to,

že

pôžička

týchto

peňazí

je doložená len ústnym tvrdením, neexistuje o nej písomný doklad, ani písomná zmluva;
peniaze mali prechádzať, tak pri pôžičke ako i pri vrátení, v hotovosti „z ruky do ruky“,
bez ich zaevidovania na účte v peňažnom ústave. Obžalovaná argumentuje, že v dohodnutej
dobe V. peniaze nevrátil a nevrátil ich ani po uplynutí ďalších takmer 5 - tich mesiacov, i keď
vrátenie peňazí urgovala. Údajne sa mal V. zatajovať a nebral jej telefóny. Naproti týmto
tvrdeniam súd z nahrávok ich telefonických rozhovorov zreteľne počul, že spolu komunikujú
o rôznych veciach, avšak pritom nezaznie zmienka o pôžičke, či vrátení peňazí. Ich vzájomné
telefonické rozhovory nesvedčia o napätosti vzájomných vzťahov, ktoré sú obvyklé pri
nedodržaní dohodnutých podmienok, osobitne vyplývajúcich z nesplnených finančných
záväzkov. I keď z výpovede V., Z. a obžalovanej plynie, že dňa 24. januára 2014 mal V.
priviesť do domu obžalovanej kosačku a odviezť z neho olivovník, zo záznamov ich
telefonických

hovorov

krátko

pred

uvedenou

dobou

zmienka

o uvedenom nie je. Rozprávajú sa o vzájomnom odovzdaní si dokumentov, k čomu aj dňa
24. januára 2014 v dopoludňajších hodinách pri ich osobnom stretnutí dochádza. A najneskôr

10

2 To 15/2015

vtedy, ako vyplýva z výpovede svedka Z. a obžalovanej, ak by mal prísť V.
do domu obžalovanej v tento deň, bolo im zrejmé, že do tohto domu v uvedenom čase
nepríde. I svedok B. potvrdzuje, že sa v uvedený deň vydáva so Z. potápať.
Teda obžalovaná 24. januára 2014 najneskôr o 09.45 h vie (v prípade, že by mal prísť V. do
jej domu v uvedený deň), že v tento deň do jej domu nepríde. Pritom A. v dome ponecháva
celý

deň

a

sama

sa

podľa

jej

vyjadrenie

zdržuje

v

krátkej

vzdialenosti

od domu, v ktorom sa A.. nachádza. Napokon v nasledujúci deň po zatknutí obžalovanej V.


vrátiť

peniaze

Z.,

i

keď

sa

k

tomu

nemal

po

dobu

viac

ako 5 mesiacov. Tieto skutočnosti svedčia o účelovosti obhajoby obžalovanej, ktorej súd
v kontexte ďalších usvedčujúcich priamych dôkazov (výpoveď svedkov A.,agenta, vecných
dôkazov, dôkazov získaných s použitím informačno - technických prostriedkov)
i nepriamych dôkazov (výpoveď svedka M. G.) neuveril.

II.
Odvolania
Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaná
Mgr. E. Z. a neskôr v zákonnej lehote aj prokurátor.
Prokurátor odvolanie odôvodnil v súlade so záverečnou rečou a návrhom predneseným
na hlavnom pojednávaní v podstate tým, že trest uložený obžalovanej považoval
za nedostatočný – mierny z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie a navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku
a zároveň, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložil obžalovanej trest
odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona pre výkon trestu zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia. Taktiež, aby uložil trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Trestného
zákona a to konkrétne potravinárska transparentná fólia na papierovom valci, 5 kusov
plastových zaťahovacích pások bielej farby, 4 kusy plastových zaťahovacích pások čiernej
farby a plastové švihadlo čiernej farby v dĺžke 3 metre, ako vecí určených na spáchanie
trestného činu.
Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát
Slovenská republika.

11

2 To 15/2015

Súčasne navrhol, aby bol uložený obžalovanej podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1
Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 2 rokov.
Obžalovaná Mgr. E. Z. v odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu Mgr. V. P.
napadla všetky výroky napadnutého rozsudku.
Poukázala a vytkla napadnutému rozsudku nejasnosť, neúplnosť skutkových zistení
a nesprávne právne posúdenie skutku. Namietala, že sa súd nevyrovnal so všetkými,
pre rozhodnutie významnými, okolnosťami a že nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy.
Obžalovaná nesúhlasila s tvrdením súdu, že by z dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní bolo možné jednoznačne a bez pochýb vyvodiť záver o tom, že sa skutok
popísaný v obžalobe stal, a že by skutok popísaný v obžalobe spáchala obžalovaná.
Rovnako namietala, že z dôkazov vykonaných na HP nie je možné jednoznačne
a bez pochýb vyvodiť záver, že sa dopustila zločinu úkladnej vraždy v štádiu prípravy.
Obžalovaná tvrdila, že z dôvodu neudržania dôkazného bremena obžalobou súd sám
iniciatívne nahradil činnosť prokurátora a zmenil celý obžalobný skutok tak, aby zapasoval
do účelových a lživých tvrdení svedka A., pričom súd sám pozmenil rôzne časové
a skutkové okolnosti skutku a prispôsobil ich tvrdeniam tohto svedka, hoci neboli preukázané
inými dôkazmi resp. boli inými dôkazmi úplne vyvrátené.
Na hlavných pojednávaniach pred ŠTS v Pezinku bolo vykonaných množstvo
dôkazov, tak výsluchmi svedkov, ako aj listinných (či už predložením a prečítaním
znaleckého posudku resp. iných dokumentov), ako aj prehratím zvukových záznamov na CD
nosičoch.
Z tohto množstva dôkazov, získaných z uvedených dôkazných prostriedkov na HP,
nebolo možné jednoznačne a s istotou vylučujúcou akúkoľvek pochybnosť vyvodiť záver,
že skutok sa stal, že je trestným činom a že ho spáchala obžalovaná, ktorá od začiatku
trestného konania jeho spáchanie v plnom rozsahu popierala.
V ďalšom obsahu odvolania namietala najmä výpoveď svedka M. A., ktorý ju
usvedčuje zo spáchania činu - na výpovedi tohto svedka stojí celé trestné stíhanie, obžaloba

12

2 To 15/2015

voči obžalovanej ako aj odsudzujúci rozsudok. Podľa názoru súdu I. stupňa je jeho výpoveď
vieryhodná a je podporená viacerými dôkazmi. S takýmito závermi a tvrdeniami súdu I.
stupňa sa obžalovaná nestotožnila - svedok A.. uviedol v prípravnom konaní
a na HP pred súdom verziu skutku, ktorá sa však po vykonaní dôkazov na HP stala
neudržateľnou a pre dôkaznú núdzu obžaloby aj nepreukázanou. Rovnako nepodporujú jeho
závery žiadne iné objektívne dôkazy a s množstvom dôkazov je jeho výpoveď priamo
v rozpore.
Nie je úlohou obhajoby ponúkať iné verzie skutku, ako uvádza obžaloba a následne
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa. Rovnako nie je úlohou obhajoby preukazovať, ktorá
verzia skutku ponúknutá stranami trestného konania je pravdivá či pravdepodobnejšia úlohou obhajoby je vychádzať výlučne z dôkazov, zadovážených v trestnom spise
a vykonaných zákonným spôsobom pred senátom na HP - a z takto získaných dôkazov
vyvodiť záver o skutkových a právnych okolnostiach obžaloby. Preto sa obhajoba v tomto
odvolaní nebude púšťať do teórií, konšpirácií a fabulácií, ale bude sa riadiť základnou
a primárnou zásadou trestného práva, ktorou je zásada: dôkaz - tvrdenie. Žiadne iné okolnosti
resp. skutočnosti nemajú pre obhajobu význam, už aj z dôvodu, pre aký závažný skutok bola
obžalovaná postavená pred súd, aký vysoký trest obžalovanej hrozí a na základe akých
dôkazov bola napokon obžalovaná odsúdená.
Z výpovede svedka A. vyplynula určitá verzia skutku, ktorá však nebola
v priebehu konania na HP podporená žiadnym iným dôkazom - či už výpoveďou svedka,
listinným dôkazom resp. iným dôkazom objektívneho charakteru, ako je napr. dôkaz získaný
z ITP. Naopak, výpoveď tohto svedka je nielen v rozpore v podstate s každým iným
dôkazom, vykonaným na HP, ale aj s následnými výpoveďami tohto svedka. Rovnako je táto
výpoveď aj sama o sebe chaotická, vnútorne rozporná a nepresvedčivá. Svedok nakoniec
svojou neskoršou výpoveďou v závažných otázkach vyslovene neguje svoje predchádzajúce
výpovede ako aj skutkovú vetu obžaloby! Svedok postupom času a pod vplyvom krížového
výsluchu vypovedal inak, všeobecne, nekonkrétne, vágne, chaoticky, odmietal uvádzať čas,
miesta ako aj podrobnosti skutkových okolností, ktoré by mu mali byť ako priamemu
účastníkovi skutku a jedinému očitému svedkovi úplne jasné, zrozumiteľné a museli zanechať
v jeho mozgu jednoznačnú a nezmazateľnú pamäťovú stopu - najmä ak bol počas celého času
inštruovaný políciou a konal podľa jej pokynov.

13

2 To 15/2015

Súd v rozpore s týmito skutočnosťami ale vyhodnotil túto výpoveď svedka A. ako
vieryhodnú - na str. 25 a 26 napadnutého rozsudku rozoberá skutočnosti, prečo tomuto
svedkovi uveril, že práve jeho požiadala obžalovaná o vykonanie vraždy, pričom súd rozoberá
fyzické

predpoklady

a

trestnú

minulosť

tohto

svedka

ako

rozhodné

pre podporu jeho tvrdení...
Súd však nezobral do úvahy zásadnú a dôležitú okolnosť, ktorá je v absolútnom
rozpore s týmito závermi súdu: Sám svedok A.. niekoľko mesiacov pred skutkom odmietol
pre obžalovanú vykonať inú vraždu (vraj nejakej známej či kamarátky) so slovami, „že on
vraždy

nerobí“.

Vo

svetle

takto

prezentovanej

zásadovosti

svedka

A.

(ktorú sám uviedol na HP), a o ktorej obžalovaná bola jednoznačne a bez pochýb
uzrozumená, sa potom celá argumentácia súdu I. stupňa ohľadne pravdivosti svedka A. o tom,
že je nepochybné, že on bol tou správnou osobou na vykonanie vraždy manžela obžalovanej,
javí ako účelová, ničím nepotvrdená a nedôvodná.
Súd v tejto súvislosti ako „potvrdenie“ pravdivosti výpovede svedka A.
na str. 26 uvádza ako dôkaz výpoveď svedka G. a úradný záznam NAKY. K tomuto
je nutné uviesť, že :
- svedok G. nemôže nijakým spôsobom potvrdzovať pravdivosť tvrdení svedka A.:
jednak sa všetky informácie dozvedel práve od tohto svedka (a teda potvrdzuje len to, čo mu
povedal svedok A.., čo je z pohľadu trestného konania úplne nulitný dôkaz) a jednak jeho
svedka výpoveď je v tomto smere nezákonná - ako policajt v aktívnej službe vyťažoval
svedka

A.

v

zmysle

zákona

o

PZ

(podanie

vysvetlenia),

pričom

v zmysle judikatúry takýto dôkaz nemožno použiť ako dôkaz pred súdom - a rovnako svedok
G. nemôže o takýchto skutočnostiach (o ktorých sa dozvedel pri podávaní vysvetlenia)
vypovedať pred súdom...
- úradný záznam nemôže byť v zmysle platnej judikatúry použitý ako dôkaz pred
súdom, nakoľko ide o nezákonný dôkaz...
Ďalej odvolanie v detailoch rozoberá, z akého dôvodu nie je výpoveď svedka A.
vieryhodná,

poukazuje

na

rozpory

nie sú podporené žiadnym iným dôkazom.

v nej

a najmä

na

to,

že

tvrdenia

svedka

14

2 To 15/2015

V odvolaní sa ďalej tvrdí, že svedok si skutok vymyslel pre to, že obžalovaná
mu odmietla dať 30.000,- Eur, že bol riadený políciou a navádzal ju v podstate na spáchanie
činu, najmä pri zmene v použití paralyzéra a následnom zaškrtení namiesto pred tým
plánovaného použitia strelnej zbrane. Poukazuje na vzťah poškodeného a svedka A., namieta,
že súdu neboli predložené z odposluchov všetky záznamy, ale len niektoré, žeagent, ktorý bol
použitý

v tejto

nezískal

veci,

v podstate

žiadne

dôkazy

pre objasnenie veci, že odposluchy boli nekvalitné - nepočuteľné a preto sa nedali použiť
a hoci boli nasadené už od 17. januára 2014, prvé záznamy sú až z 22. januára 2014.
Ďalej namietala prostriedky, ktoré mali byť použité na spáchanie činu a odnesenie
mŕtvoly z domu v C., najmä fólie o dĺžke 50 cm, eska pásky, ktoré mal doniesť
jej brat, keď jej doviezol zrkadlo a sklo na stôl, ktorých odber bratom obžalovanej potvrdil
svedok P. F..
Poukázala na rozpor, že svedok A.. aagent M. tvrdia, že pások malo byť 4 kusy
čiernych a 4 kusy bielych, pritom po vykonaní tohto vecného dôkazu bolo zistené,
že bielych bolo 5 kusov, čo znamená, že A.. aagent klamú alebo dôkazmi bolo manipulované.
Rovnako mali byť pochybné tvrdenia svedka o tom, že obžalovaná mu ukázala
otvorenú zadnú bránku, kde obžalovaná ani nevyšla, že nie je pravdivé jeho tvrdenie
o zadovážení potravín pre tohto svedka, keď mal v dome v C. čakať 24. januára 2014 na
poškodeného, o náhradných kľúčoch od domu, ktoré podľa žiadneho dôkazu nedostal od
obžalovanej.
Ďalej obžalovaná tvrdí, že ak mala dať za vraždu A. odmenu 50.000,- Eur a prvú
splátku 10.000,- už 26. januára 2014 v Strání, nie je to preukázané žiadnym dôkazom.
Spochybnila, že by činom získala majetkový prospech a tiež, že by zavraždenie manžela bol
rentabilnejší spôsob zbavenia sa manžela – darmožráča, ako tvrdí svedok A..,
než je rozvod.
Obžalovaná
J.

B.,

D.

V.,

s verziou svedka M. A..

ďalej
Ing.

poukázala
J.

a

P.

na

výpovede

svedkov

A.,

ktoré

v



úplnom

M.

Z.,

rozpore

15

2 To 15/2015

Z ich výpovedí vyplynulo, že D. V. nevracal obžalovanej značnú sumu
1,5 mil. Kč a preto sa táto rozhodla primäť V. k jej vráteniu fiktívnym príbehom
o dôležitých ľuďoch, ktorí sú vlastníkmi časti peňazí z tejto sumy a ktorí požadujú svoje
peniaze späť. Na prezentovanie tejto verzie mala použiť obžalovaná práve svedka A., ktorý
mal uvedené skutočnosti prezentovať D. V. ráznym spôsobom tak, aby konečne peniaze
vrátil. Na zabezpečenie bezproblémového priebehu akcie mal dňa 24. januára 2014 prísť do
rodinného

domu

obžalovanej

aj

jej

brat

svedok

M. Z. so svedkom J. B. za účelom montovania garniží, aby náhodou nedošlo k fyzickému
napadnutiu alebo nebodaj k ublíženiu na zdraví D. V., nakoľko by to isto išiel nahlásiť na
políciu a bolo by po vrátení peňazí. D. V. mal dôjsť za týmto účelom v piatok 24. januára
2014 alebo ešte lepšie v sobotu dňa 25. januára 2014 do domu obžalovanej pod zámienkou
dovozu kosačky a odvozu olivy.

Svedok

A..

zneužil

informácie

o

tomto

pripravovanom

konaní

voči

D. V. vo svoj prospech a pokúsil sa ich využiť vo svoj prospech. Nedomyslel však, že v
konaní nebude vystupovať len on sám, ale aj ďalší svedkovia a dôkazy, ktoré jeho verziu
skutku vyvrátia.
Obžalovaná poukázala tiež na to, že niet žiadneho objektívneho dôkazu o tom,
že by obžalovaná mala zháňať pre svedka A. akúkoľvek strelnú zbraň resp. iné veci a že ho
mala inštruovať o mieste, čase a spôsobe vykonania vraždy. Rovnako úvahy súdu o tom, že
zničila elektrickú ovládačku na vchodovú bránu, len preto, aby zetelefonovala poškodenému,
oznámila mu to a tak zistila, kedy príde domov, považovala za nepreukázané a mylné.
Ďalej uviedla:

1.

Poškodený Ľ. T. kúpil rozostavanú budovu v roku 2011 za sumu

107 tis. eur, kde on dal 90 tis. eur a obžalovaná 17 tis. eur. Budova aj pozemky sa napísali
na poškodeného a to z dôvodu, že obžalovaná v tom čase mala daňovú kontrolu.
2. Nie je pravdou, že by obžalovaná do domu investovala iba 20 tis. eur.
3. Od poškodeného sa obžalovaná neodcudzila po darovaní poloviny domu, ale
po dni 07.12.2013 kedy sa dohodli na rozvode, ktorý o.i. navrhol poškodený. Aj matka
poškodeného vo výpovedi na HP potvrdila, že ich spolužitie nebolo ideálne už počas Vianoc
2013 ale ani pred svadbou - kameraman na svadbu Košice

16

2 To 15/2015

4. Ako vyplynulo z výpovedí na HP, zamestnanie poškodeného nebolo nebezpečné obžalovaná mala vedomosť o tom, že pracoval ako právnik v kancelárii a maximálne tak robil
boj z blízka, ktorý trénoval v rámci výcviku.
5. K majetkovým pomerom a hospodáreniu jej spoločnosti obžalovaná uviedla,
že nie je pravdou, že by boli za firmu podávané nulové daňové priznania - svedčí o tom aj
správa, ktorú nechala vypracovať NAKA. Rovnako z čestného prehlásenia J. P. vyplýva, že
on za rok 2013 nepodával za spoločnosť žiadne daňové priznanie a teda je záhadou, kto
uvedené

účtovné

dokumenty

vypracoval,

z

akého

dôvodu,

kedy

ich

zaslal

na obchodný register a prečo.
6. Obžaloba uvádza, že A.. pre obžalovanú robil niečo ako ochranku, A.. v
prípravnom konaní doplnil že vozil peniaze (6 – 7 mil.), nikdy sa však nezmienil o tom, že by
malo

ísť

o

násilnú

trestnú

činnosť.

Na

HP

však



svedok

A..

v súlade s výpoveďou poškodeného potvrdil, že sa jednalo aj o násilnú trestnú činnosť, ktorú
však opätovne nevedel konkretizovať a špecifikovať. Obaja opäť iba stupňujú svoje výpovede
vo vzťahu k blížiacemu sa koncu pojednávaní a je nepochybné vidieť náznaky previazanosti
a koordinovanosti výpovedí poškodeného a svedka A. - avšak len v otázkach, ktoré už boli
buď prejednávané alebo o ktorých sa sami rozhodli vypovedať. V ostatných otázkach - najmä
tých nečakaných zo strany senátu a obhajoby - sú ich výpovede rozdielne a vyvracajú sa
navzájom.
7. Ako „dohodnutý signál resp. kód“ úspešnosti vykonania vraždy je políciou
uvedená sms správa svedka A. v tvare „Zuby ok?“ a odpoveď obžalovanej v tvare „Maťko
moc diky za zubaře, síce mne moc potrápil, ale ok, jeste jdu naposled v pátek a hotovo“.
Uvedená skutočnosť je účelovou špekuláciou, nakoľko obhajoba jednoznačne preukázala, že
svedok

vybavil

A..

obžalovanej

svojho

známeho

zubára

Dr.

F.

v U.S.CENTER s.r.o. v Trenčíne, u ktorého bola na ošetrení dňa 21.01.2014 v čase
o 12.00 hod. a druhé ošetrenie bolo naplánované na deň 07.02.2014 (piatok) o 11.00 hod.,
o čom súdu predložili dôkaz - fotokópiu termínovej kartičky a príjmového dokladu na sumu
74 Eur za ošetrenie dňa 21.01.2014. Pokiaľ by uvedená sms mala byť signálom na úspešné
vykonanie vraždy, potom je zaujímavé, že už dňa 21.1.2014 sa v telefonickom odposluchu
svedok A.. pýta rovnako obžalovanej „Zuby čo v poriadku“? Na priamu otázku obhajoby na
HP svedok A.. ale uviedol, že dňa 21.1.2014 pre obžalovanú nevykonal žiadnu fingovanú ani
reálnu vraždu ani inú trestnú činnosť.
8. Čo

sa

týka

kamarátky

M.

D.,

opätovne

ide

o

účelové

špekulácie

zo strany A. a obžaloby. M. D. nikdy nemala u obžalovanej schované žiadne peniaze a ani jej

17

2 To 15/2015

žiadne peniaze obžalovaná nedlhovala - ani z dôvodu vykradnutia firmy. O tomto
jednoznačne poukazuje úplne bežný a priateľský rozhovor oboch osôb zo dňa 24.1.2014 - ak
by obžalovaná odcudzila D. 30 tis. Eur resp. jej by takúto sumu odmietala vrátiť, asi by ich
vzájomná komunikácia vyzerala úplne inak.
9. Tvrdenia svedka A. o tom, že ak by bol po vykonaní vraždy zastavený
príslušníkmi polície a obžalovaná by kontaktovala svojho advokáta a poslala ho A., nedáva
žiaden zmysel ani logiku. Ak by obžalovaná dala zavraždiť poškodeného, bolo by nanajvýš
nápadné, ak by páchateľovi takéhoto činu, ktorého prichytí polícia s telom zavraždeného
manžela, posielala svojho advokáta a bola by tak jednoznačne usvedčovaná zo spojitosti s
páchateľom a z účasti na tomto čine....Logicky by mala „hrať“ zrútenú, zničenú pozostalú - a
nie

vrahovi

posielať

obhajcu.

Tým

by

sa

stala

predsa

pre políciu podozrivou číslo 1....
10. Svedok A.. tvrdí, že ho obžalovaná informovala o kúrení v dome
v súvislosti s čidlami a prípadným alarmom.... Opätovne žiaden dôkaz o takejto skutočnosti
nesvedčí a ani v rodinnom dome takéto zariadenie namontované nie je.
11. Rovnako ďalší dôkaz - facebooková konverzácia nie je stiahnutá z facebooku.
Okrem toho, že ide o nezákonný a nepoužiteľný dôkaz (nakoľko by išlo o komunikáciu
súkromnej povahy, k zverejneniu ktorej by musela obžalovaná dať súhlas), ide o obyčajný
text napísaný vo worde a vytlačený svedkom A.... obžalovaná nikdy takúto komunikáciu
neviedla.
12. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú poukazuje obžaloba je fakt, že dňa 24.1.2014 mala
obžalovaná vypnutý mobilný telefón. Uvedené je úplne normálne, nakoľko ho mala
obžalovaná vybitý a na nabíjačku si ho dala až na firme, keďže v aute nabíjačku nemá.
13. Ďalším dôkazom proti obžalovanej malo byť skryté odpočúvacie alebo kamerové
zariadenie - prehliadkou domu dňa 20.06.2014 však uvedená skutočnosť bola vylúčená
(správa Ing. M.).
14. Rovnako sa nepotvrdila ani informácia poškodeného v tom smere, že obžalovaná
mala vykonávať zásahy do kamerového systému (z výpovede P. A. vyplýva,
že vykonával len posunutie jedného čidla na alarme z dôvodu nábytku, pričom
do kamerového systému nezasahoval, rovnako znalec Ing. Jenča takéto konanie obžalovanej
nepotvrdil).
15. Ďalším dôkazom predloženým poškodeným je sms-ková komunikácia medzi ním
a D. V.. Z tejto je evidentné, že svedok M. Z. nikdy neovplyvňoval svedka V. (čo napokon
vyplýva aj z jeho čestného prehlásenia a výpovede na HP). Naopak, poškodený sa mu snažil

18
podsúvať

ako

fakt

2 To 15/2015

skutočnosť,

že

ho

mal

ovplyvňovať

svedok Z., keď v sms-ke vyslovene píše „Počul som, že M. Z. ťa tlačil do nejakej výpovede
takže asi chcú aby si potvrdil to čo vypovedal“. Z uvedeného vyplýva navádzacie konanie
poškodeného vo vzťahu k svedkovi V. o akýchsi informáciách o tlačení D. V. do akejsi
výpovede

-

pričom

poškodený

sa



ďalej

nevyjadril

(a

to

ani

na HP), od koho mal takúto informáciu získať, kedy a za akým účelom. Sám D. V.
v odpovedi ale jednoznačne takúto informáciu vyvracia tým, že M. Z. povedal, že „ak mu
bude vyhrožovať alebo niečo, že zavolám na súd poviem že mi vyhrožuje a že sa bojím o
svoju rodinu“.
16. Svedok A.. tvrdil, že používal dva telefóny, prečo potom absentuje odpočúvanie a
zoznam hovorov toho druhého mobilu?
17. Čo sa týka znaleckého dokazovania z oblasti DNA a daktyloskopie, tieto závery
neusvedčujú obžalovanú v nijakom ohľade. Že sa na švihadle našli jej DNA je úplne logické
a pochopiteľné, nakoľko s ním dennodenne cvičila. Rovnako skutočnosť, že na Brufene
sa našla DNA obžalovanej je rovnako logické, keďže išlo o jej lieky.
Obžalovaná ďalej v odvolaní poukazovala na to, že všetky podnety a návrhy
na vydanie príkazov zo strany vyšetrovateľa PZ a prokurátora, sú len vo fotokópiách, čo je
však nedostatočné a je nutné, aby takéto prílohy boli súčasťou trestného spisu v origináli.
Ďalej nie sú po formálnej stránke v poriadku, pretože nie sú určené pre sledovanie
a odpočúvanie na verejných, ale i súkromných priestoroch. Poukázala na rozdielne miesto
vykonávania záznamov a prepisov záznamov, pričom z prepisov nevyplýva, ktoré je ktoré,
tiež na to, že nie všetky záznamy zo stretnutí obžalovanej a svedka A. boli predložené súdu.
Namietala

tiež,

že

svedok

A..

a nie

určený

policajt

riadil

nahrávanie

na nahrávacom zariadení, ktoré mal pri sebe. Zapínať a vypínať ho musel A.. (dňa 23.1. je
evidentne počuť, ako ide po schodoch na firme kedy sa začína záznam....dňa 24.1.
v dome sa záznam končí o 08.30 hod. - to by museli policajti zapínať a vypínať nahrávanie
na tele A. v reálnom čase - na firme by ich tak videla obžalovaná a v dome predsa okrem A. a
agenta nikto iný nebol.
Pre tieto vady sú uvedené dôkazy nulovej hodnoty a sú nepoužiteľné.
Pokiaľ ide o hodnotu dôkazu, to sa týka i výsledkov použitiaagenta M. M..

19

2 To 15/2015

Ako vyplýva z výpovedeagenta, jeho jedinou úlohou bolo fingovanie vraždy
poškodeného. Na otázku súdu, ako tým prispel k usvedčeniu obžalovanej, všakagent
odpovedať nevedel. Rovnako nezistil žiaden iný dôkaz proti obžalovanej. V rozpore
so zákonom a príkazom sudcu pre prípravné konanie sa však zúčastnil inscenácie fingovanej
vraždy, ktorá však ani neodhalila, ani nezistila ani neusvedčila obžalovanú z prípravy vraždy.
Agent bol v kontakte výlučne s poškodeným, A. a príslušníkmi NAKY, pričom konal podľa
ich príkazov a pokynov - nie teda podľa pokynov obžalovanej, s ktorou nikdy
v kontakte nebol. Vykonaním fingovanej vraždy akurát tak zrealizoval postup, na ktorom
sa dohodol s A., poškodeným a NAKou.
Rovnako v zmysle vyššie uvedených zásad nedošlo ani k reakcii páchateľa
na fingovaný trestný čin spáchaním nejakého trestného činu. Táto situácia bola výnimočná
tým, že obžalovaná nedostala ani možnosť teoreticky zareagovať na vykonanie fingovanej
vraždy - nedošlo k stretnutiu obžalovanej s A. aagentom, nedošlo k odovzdaniu peňazí, k
odvozu tela k jame, k zisteniu prípadného spolupáchateľa.
Úplne nepochopiteľný je aj fakt, že z predmetnej policajnej akcie fingovanej vraždy
sa nevykonával žiaden obrazovo-zvukový záznam, hoci na to podmienky splnené boli, najmä
ak bol vo veci použitýagent.
Ako vyplýva z ustálenej judikatúry o zákaze policajnej provokácie (a akceptácii len
tzv. skrytej reakcie polície), polícia nesmie iniciovať t. j. vytvárať u kontrolovanej osoby vôľu
spáchať trestný čin. Pokiaľ by však činnosť polície bola vedená len snahou, aby kontrolovaná
osoba spáchala trestný čin, išlo by už o policajnú provokáciu trestného činu. V tomto prípade
však dokonca polícia ani s kontrolovanou osobou nebola v bezprostrednom kontakte, ale sama
iniciatívne už odo dňa 17. januára 2014 iniciovala a nacvičovala vraždu poškodeného
za účasti poškodeného, A.,agenta a príslušníkov operatívy a to spôsobom, ktorý mal byť
známy podľa údajných pokynov obžalovanej až dňa 23. januára 2014. Kontrolovaná osoba
(t.j. obžalovaná) ani trestný čin sama nespáchala, ale polícia vytvorila zdanie a umelý dej, že
tak obžalovaná konala prostredníctvom tretej osoby - svedka A..
V nadväznosti na uvedené poukázala obžalovaná na to, že aj na konanie svedka A. je
možné per anallogiam aplikovať ustanovenia oagentovi (napr. uznesenie prokurátora ÚŠP

20
JUDr.

Kuruca

zo

dňa

2.

septembra

2 To 15/2015

2013,

sp.

zn.

VII/2

Gv

238/09/1000

o zastavení trestného stíhania vo veci prípravy obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy).
Na základe právneho názoru prokurátora je nepochybné, že aj keď určitá osoba bola
v procesnom postavení svedka a nieagenta, ale zo stretnutí obvineného a tohto svedka bol
vyhotovovaný obrazovo-zvukový záznam, možno na jeho činnosť v procesnom postavení ako
svedka analogicky aplikovať § 117 ods. 2 veta druháTr. poriadku (nemožnosť provokácie).
Ustanovenie§ 117Tr. poriadku pritom vytvára dostatočne širokú možnosť použiťagenta
na odhalenie trestného činu a usvedčenie páchateľa bez toho, aby iniciatívne navádzal na jeho
spáchanie.
Niet pochýb, že svedok A.. postupoval v prípravnom konaní v rozpore
so zákonom a snažil sa získať informácie od obžalovanej neprípustným spôsobom (tzv. teória
plodov z otráveného stromu). Analýzou zvukového záznamu je evidentné, že svedok sám
od seba šepkal, sám inicioval resp. vytváral vôľu páchať nejaký trestný čin (bez uvedenia
mena poškodeného a konkrétneho trestného činu). Komunikácia s obžalovanou je z jeho
strany aktívna a navádzajúca k páchaniu trestného činu (min. vo vzťahu k nejakému K. z
ČSOB lízingu). Z dokazovania je evidentné, že obžalovaná sama od seba nevykonala žiadne
reálne preukázateľné kroky smerujúce k fyzickej likvidácii poškodeného - všetky informácie,
kroky a konania išli od svedka A.. Jeho tvrdenia o tom, že on konal výlučne podľa pokynov
obžalovanej a všetko naplánovala ona, neboli potvrdené žiadnym dôkazom. Výsledkom
činnosti

svedka

A.

bol

obrazovo-zvukový

záznam

(kvalitou,

obsahom

a výpovednou hodnotou úplne nepoužiteľný) nafingovanie vraždy v spolupráci sagentom
(ktorý ale žiadnym spôsobom neusvedčuje obžalovanú). Z uvedeného teda vyplýva záver
(prezentovaný v obdobnom prípade JUDr. Kurucom), že obrazovo-zvukový záznam ako aj
výsluch svedka A. je potom nutné považovať za dôkazné prostriedky, ktoré boli získané v
rozpore s Trestným poriadkom a ako nezákonné ich nie je možné vziať do úvahy
pri rozhodovaní súdu. Nepodarilo sa teda preukázať, že by obžalovaná z vlastnej vôle
úmyselne navádzala niekoho na spáchanie trestného činu alebo inak úmyselne vytvárala
podmienky na jeho spáchanie.
Pri hodnotení dôkazov obžalovaná namietala, prečo súd nehodnotil aj nedokončenie
činu z hľadiska neuskutočnenia naplánovaného odovzdania prvej časti odmeny A. v Čechách,
z akého

dôvodu

sa

akademický

titul

obžalovanej

uvádza



na príkazoch sudcu na použitie ITP zo 16. januára 2014. Namietala nespomenutieagenta
v prípravnom konaní až do výzvy predsedníčky senátu na HP.

21

2 To 15/2015

Na záver spochybnila použité motívy jej údajného konania, či už majetkový, živenie
darmožráča alebo obava obžalovanej z toho, že poškodený vedel o jej nelegálnej činnosti,
ktorú mohol prezradiť polícii pri svojom testovaní na detektore lži.
V doplnení odvolania predloženom najvyššiemu súdu 21. októbra 2016 obžalovaná
namietala:
-

posúdenie činu podľa§ 138 písm. c/Tr. zák. – surovým a trýznivým spôsobom,
pretože nejde o prípad, kedy by bola obeť vystavená mimoriadnym psychickým,
či fyzickým útrapám,

-

žiadnym dôkazom nebol preukázaný úmysel získať majetkový prospech,

-

dôkazy: listiny Sociálnej poisťovne a.s., Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
zdravotnej poisťovne Dôvera, a. s., nie sú presne označené, aby nemohli byť
zamenené s inými. Znalecký posudok z odboru psychológia je nezákonný. Úradný
záznam policajta NAKA na č. l. 104 je nezákonný a nemožno ho použiť.

-

výpoveď svedka G. nie je možné použiť, pretože výpoveď takého svedka
je možné ako dôkaz pred súdom použiť len vtedy, ak vypovedal o skutočnostiach,
o ktorých sa nedozvedel z vysvetlenia inej osoby,

-

aj na konanie svedka A. je možné analogicky použiť ustanovenia oagentovi, ktoré
zakazujú podnecovanie a navádzanie na spáchanie trestného činu,

-

poukázala na to, že na rozdiel od súdu nepovažovala dôkazy vykonané na základe
skutočností uvedených príkazoch na použitie ITP a sledovania za legálne
a legitímne,

-

namietala, že súd sa nevysporiadal do dôsledkov a detailne s tým prečo – z akého
dôvodu a ktoré navrhované dôkazy nevykonal a prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie dôkazov.

Vzhľadom k tomu, že v napádanom konaní došlo k početným a závažným procesným
pochybeniam a nebol zistený skutkový stav veci, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 13. augusta 2015, sp. zn. PK-2T/21/2014
v plnom rozsahu a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Na základe odvolaní obžalovanej a prokurátora najvyšší súd ako súd odvolací podľa
§ 317 ods. 1Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

22

2 To 15/2015

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa§ 371 ods. 1Tr. por.
Špecializovaný trestný súd rozhodol o vine a treste obžalovanej na základe dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní v dňoch 3. až 5. februára, 10. až 11. februára 2015,
13., 14. a 25. mája 2015, 22. a 25. júna 2015 a 10. a 13. augusta 2015.
Z nich podstatným dôkazom bol výsluch svedka M. A. (podporený záznamami
z odposluchov a sledovania osôb a telekomunikačnej prevádzky), ktorého mala obžalovaná,
podľa

obsahu

jeho

výpovede,

požiadať

o zavraždenie

(v

tom

čase)

manžela

JUDr. Ľ. T..

III.
Konanie pred odvolacím súdom
Na základe odvolacích námietok obžalova