Trestné právoTo najzaujímavejšie z trestného práva

K odsúdeniu za drogový delikt môže dôjsť aj bez toho, aby bola taká látka fyzicky zaistená

Publikované 07.04.2017 v 08:16 v kategórii JUDIKATÚRA, prečítané: 45x

Vo vzťahu k argumentácii obvinenej, v zmysle ktorej ju len množstvo zaistených omamných a psychotropných látok nemôže stavať do pozície dílerky, je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že k odsúdeniu za predmetný drogový delikt, spočívajúci v zadovážení, prechovávaní a predaji omamnej a psychotropnej látky môže dôjsť aj bez toho, aby bola taká látka fyzicky zaistená. Zákon (v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov) nepredpisuje, akým spôsobom (s použitím akých dôkazných prostriedkov) má byť manipulácia s drogami, popísaná v § 172 ods. 1 Tr. zák., dokázaná. Za takéhoto stavu potom vymedzenie skutku tak, ako bol ustálený odvolacím súdom (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť), neumožňuje ani dovolaciemu súdu dospieť ohľadom jeho právnej kvalifikácie k inému záveru. Nadobúdanie drogy za účelom jej následného predaja (právne kvalifikované podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák.) predznamenáva aj vo vzťahu k jej prechovávaniu právnu kvalifikáciu podľa § 172 ods. 1 [písm. d)] Tr. por., a to bez ohľadu na množstvo drogy zaistenej u obvineného v deň (domovej) prehliadky.
Rozsudok 4 Tdo 79/2016

Slovenskej republiky

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného S. V. a spol. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c), e) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j)
Tr. zák., o dovolaní obvinenej K. Š. podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Ivice
Firstovej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. apríla 2014, sp. zn. 1 To 12/2014, na
neverejnom zasadnutí konanom 14. decembra 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvinenej K. Š. sa odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 25. októbra 2013, sp. zn. 4 T 107/2012, boli
obvinení S. V., K. Š. a Y. F. uznaní za vinných zo spáchania pokračovacieho obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2
písm. c) (s poukazom na § 138 písm. j), písm. e) Tr. zák., obvinená E. T. za vinnú zo
spáchania pokračovacieho zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d)
Tr. zák. a obvinený Y. Q. za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c) (s
poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák.), a to na skutkovom základe uvedenom v skutkovej
vete výrokovej časti citovaného rozsudku.
Obvinený S. V. bol za to podľa § 172 ods. 2Tr. zák. za použitia § 36 písm. j), l), § 38
ods. 3 a § 39 ods. 1Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený aj trest
prepadnutia veci osobného motorového vozidla značky MAZDA 323, ev. č. W. XXX F..
Podľa § 60 ods. 6Tr. zák. bolo vyhlásené, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská
republika. Podľa § 76 ods. 1Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať)
mesiacov.
Obvinenej E. T. bol za to podľa § 172 ods. 1Tr. zák. za použitia § 36 písm. j) a § 38
ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. bola na výkon trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 76 ods. 1Tr. zák. jej bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať)
mesiacov.
Obvinená K. Š. bola za to podľa § 172 ods. 2Tr. zák. za použitia § 36 písm. j) a § 38
ods. 3 Tr. zák. odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. bola na výkon trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1Tr. zák. jej bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30
(tridsať) mesiacov a zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. c)Tr. zák. aj ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Obvinenému Y. Q. bol za to podľa § 172 ods. 2Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr.
zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 5 (päť) mesiacov. Podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30
(tridsať) mesiacov.

Obvinený Y. F. bol za to podľa § 172 ods. 2Tr. zák. za použitia § 37 písm. m) a § 38
ods. 4 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov. Podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30
(tridsať) mesiacov.
Na podklade odvolaní všetkých piatich obvinených a prokurátora Krajský súd v Žiline
rozsudkom z 15. apríla 2014, sp. zn. 1 To 12/2014, rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm.
b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo z 25. októbra 2013,
sp. zn. 4 T 107/2012, v spojení s uznesením Okresného súdu Námestovo z 29. novembra
2013, sp. zn. 4 T 107/2012. Zároveň na základe § 322 ods. 3Tr. por. uznal:
obvineného S. V. za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c), e) Tr. zák. s použitím §
138 písm. j) Tr. zák.,
obvinenú E. T. za vinnú zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr. zák.,
obvinenú K. Š. za vinnú zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c), e) Tr. zák. s použitím §
138 písm. j) Tr. zák.,
obvineného Y. Q. za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s použitím §
138 písm. j) Tr. zák., a
obvineného Y. F. za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c), e) Tr. zák. s použitím §
138 písm. j) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
obvinená K. Š. si od presne nezistenej doby, minimálne od marca 2011 do 03. decembra
2011, neoprávnene obstarávala sčasti z doposiaľ nezisteného zdroja metamfetamín a rastliny
obsahujúce konopu a tieto balila spravidla v mieste trvalého pobytu do užívateľských balení a
následne ich dopravovala a predávala konzumentom v okrese W. a M., a to minimálne Y. M.,
nar. XX.XX.XXXX, Y. U., nar. XX.XX.XXXX, Y. M., nar. XX.XX.XXXX, N. M., nar.
XX.XX.XXXX, R. V., nar. XX.XX.XXXX, M. R., nar. XX.XX.XXXX, N. R., nar.
XX.XX.XXXX, T. Q., nar. XX.XX.XXXX, C. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorému niekedy
dávala metamfetamín aj zadarmo, pričom minimálne časť metamfetamínu v období od 25.
júla 2011 do 03. decembra 2011 nakupovala od obvineného Y. F., ktorý ho neoprávnene
nadobúdal z doposiaľ nezisteného zdroja a predával nielen obvinenej K. Š., ale aj obvinenej
E. T., pričom odovzdanie metamfetamínu realizoval buď sám alebo prostredníctvom S. V.,
ktorý metamfetamín vozil obvineným K. Š. a E. T., niekedy aj na základe ich požiadavky, a to
na rôznych motorových vozidlách spravidla z C. do W. a H. V., kde zvyčajne zaň od
obvinených prevzal kúpnu cenu a tú potom odovzdal obvinenému Y. F., pričom obvinený S.
V.Í. vykonal od 03. augusta 2011 do druhej polovice mesiaca november 2011 minimálne 15
rozvozov metamfetamínu a od obvinenej K. Š. prevzal za metamfetamín každý týždeň
minimálne 300,- Eur, pričom raz od nej prevzal 1 500,- Eur, t.j. spolu od nej prevzal
minimálne 5 700,- Eur, a od obvinenej E. T. prevzal za metamfetamín týždenne minimálne
300,-Eur, pričom minimálne raz od nej prevzal 600,- Eur, t.j. spolu od nej prevzal minimálne
4 800,- Eur, a obvinený S. V. metamfetamín niekedy aj dával, nie je zrejmé, či zdarma,
obvinenej E. T.,
a obvinený Y. Q. od presne nezistenej doby do 03. decembra 2011 z presne nezisteného
zdroja neoprávnene nadobúdal metamfetamín a rastliny obsahujúce konopu a tieto následne
predával a niekedy aj rozvážal konzumentom prinajmenšom v okrese W. a H. V., a to
minimálne Y. R., nar. XX.XX.XXXX, R. V., nar. XX.XX.XXXX, C. J., nar. XX.XX.XXXX,
R. Q., nar. XX.XX.XXXX, M. R., nar. XX.XX.XXXX, N. R., nar. XX.XX.XXXX, T. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, pričom len svedkovi M. R. predal najmenej 14 obvykle jednorazových
dávok metamfetamínu,
pri domovej prehliadke vykonanej 03. decembra 2011 bolo v záhrade za hospodárskou
budovou u obvineného Y. F., rod. V., zaistených spolu celkom 27,67 g hydrochloridu
metamfetamínu s obsahom účinnej látky metamfetamín báza od 73,9 % hmotnostných až do
77,4 % hmotnostných, a teda obvinený Y. F. od presne nezisteného dňa až do vykonania
domovej prehliadky prechovával najmenej 534 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu
v hodnote najmenej 5 230,- Eur,
pri domovej prehliadke vykonanej 03. decembra 2011 u K. Š. bolo zaistených spolu celkom
3,21 g materiálu obsahujúceho látky kanabinoidného typu - tetrahydrokanabinol a iné s
obsahom THC od 6,7 % hmotnostných až do 18,8 % hmotnostných, a teda obvinená K. Š. od
presne nezisteného dňa až do vykonania domovej prehliadky prechovávala najmenej 6
obvykle jednorazových dávok konopy v hodnote najmenej 30,- Eur,
pri domovej prehliadke vykonanej 03. decembra 2011 bolo v podprsenke u K. Š. zaistených
spolu celkom 0,239 g hydrochloridu metamfetamínu s obsahom účinnej látky metamfetamín
báza od 73,2 % hmotnostných až do 73,7 % hmotnostných, a teda obvinená K. Š. od presne
nezisteného dňa najskôr v aute a následne vo svojej podprsenke prechovávala najmenej 4
obvykle jednorazové dávky metamfetamínu v hodnote najmenej 40,- Eur,
pri domovej prehliadke vykonanej 03. decembra 2011 bolo u obvinenej E. T. a obvineného Y.
Q. zaistených 0,04 g hydrochloridu metamfetamínu s obsahom účinnej látky metamfetamín
báza 75,0 % hmotnostných, a teda obvinená E. T. a obvinený Y. Q. od presne nezisteného dňa
až do vykonania domovej prehliadky prechovávali najmenej 1 obvykle jednorazovú dávku
metamfetamínu v hodnote najmenej 10,- Eur,
pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí metamfetamín do II. skupiny psychotropných
látok, rastliny rodu Cannabis (konopa) patria do I. skupiny omamných látok a
tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konopy je zaradený do I. skupiny
psychotropných látok.
Obvineného S. V. za to krajský súd odsúdil podľa § 172 ods. 2Tr. zák., § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého
ho podľa § 48 ods. 4Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 76 ods. 1Tr. zák. a § 78 ods. 1Tr. zák. uložil
ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov a podľa § 77 ods. 1 písm. b)Tr. zák.
povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného
úradníka v mieste svojho bydliska.
Obvinenú E. T. za to krajský súd odsúdil podľa § 172 ods. 2Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr.
zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48
ods. 4 Tr. zák. ju na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1Tr. zák. a § 78 ods. 1Tr. zák. bol
obvinenej uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 77 ods. 1 písm.
b) Tr. zák. krajský súd uložil obvinenej aj povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa
osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska.
Obvinenú K. Š. za to krajský súd odsúdil podľa § 172 ods. 2Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr.
zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48
ods. 4 Tr. zák. bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd jej zároveň podľa § 76 ods. 1
Tr. zák. a § 78 ods. 1Tr. zák. uložil ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov, podľa
§ 77 ods. 1 písm. b)Tr. zák. povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u
probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.
zák. aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Obvinenému Y. Q. za to krajský súd uložil podľa § 172 ods. 2Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) a pol roka, na výkon ktorého ho podľa § 48
ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Zároveň mu bol podľa § 76 ods. 1Tr. zák. a § 78 ods. 1Tr. zák. uložený ochranný
dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 77 ods. 1 písm. b)Tr. zák. krajský súd
uložil obvinenému aj povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u
probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska.
Obvineného Y. F. za to krajský súd odsúdil podľa § 172 ods. 2Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr.
zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov. Podľa §
48 ods. 4 Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajským súdom bol obvinenému
podľa § 76 ods. 1Tr. zák. a § 78 ods. 1Tr. zák. zároveň uložený ochranný dohľad vo výmere
30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 77 ods. 1 písm. b)Tr. zák. krajský súd uložil obvinenému aj
povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného
úradníka v mieste svojho bydliska.
Proti rozsudku krajského súdu podala prostredníctvom svojej obhajkyne dovolanie
obvinená K. Š. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i)Tr. por.
Obvinená K. Š., rovnako ako v podanom odvolaní, argumentovala tým, že skutočnosť,
že mala omamné látky vo väčšom rozsahu pri sebe, ju ešte sama osebe nemôže stavať do
pozície dílerky, najmä ak, ako sama v konaní priznala, jej závislosť na metamfetamíne
prerástla do takej miery, že drogy brala čoraz vo väčšom množstve. Napriek tomu sa súdy s
jej závislosťou žiadnym spôsobom nevyrovnali a túto ani žiadnym spôsobom neskúmali.
Trvala tiež na tom, že ak občas poskytla omamné látky aj iným osobám, bolo to len za
účelom kamarátskej výpomoci, pričom za ňu nezískala žiadnu odmenu. Výpovede svedkov,
najmä Y. M., Y. U., Y. M. a N. M., ktoré ju usvedčovali z predaja omamných a
psychotropných látok vo väčšom rozsahu, považovala za nedôveryhodné, nakoľko ide o
osoby, ktoré sú samé závislé na omamných a psychotropných látkach. Obvinená K. Š. ďalej
poukázala na to, že v konaní sa nepodarilo jednoznačne ustáliť a preukázať množstvo
omamných a psychotropných látok, ktoré mala predať tretím osobám, pričom má za to, že ani
z výpovedí svedkov nevyplýva, že by ich predávala vo väčšom rozsahu. Za nedôveryhodnú a
účelovú označila aj výpoveď spoluobvineného S. V., pričom poukázala na to, že ju v priebehu
konania viackrát pozmenil. Podľa nej preto nedošlo k odstráneniu pochybností o rozsahu
konania, ale ani o skutkovom priebehu, a preto, domáhajúc sa aplikácie zásady in dubio pro
reo, jej konanie nemalo byť tak prísne kvalifikované.
Obvinená K. Š. aj v dovolaní, ako už v podanom odvolaní, vyjadrila presvedčenie, že
kvalifikácia trestného činu nezodpovedá skutočnej miere závažnosti trestného konania, ktoré
nebolo cieľavedomým, účelovým obchodom s omamnými a psychotropnými látkami.
Záverom vyjadrila pochybnosti o riadnom odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré
nezodpovedá požiadavkám v zmysle § 168Tr. por., a tak vo svojej nepreskúmateľnosti
zakladá obligatórny dôvod na jeho zrušenie.
S poukazom na uvedené obvinená K. Š. podaným dovolaním žiadala, aby dovolací súd
v zmysle § 371 ods. 1 písm. i)Tr. por., ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti, zrušil rozsudok
Okresného súdu Námestovo z 25. októbra 2013, sp. zn. 4 T 107/2012, a rozsudok Krajského
súdu v Žiline z 15.04.2014, sp. zn. 1 To 12/2014, a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
V súlade s ustanovením § 376Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvinenej K. Š.
doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo vo svojom vyjadrení k dovolaniu
obvinenej K. Š. vyslovil názor, že krajský súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z riadne
vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením dospel k správnemu záveru, že obvinená K. Š.
sa dopustila skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. K
dovolacím námietkam obvinenej poznamenal, že pokiaľ sa skutkové závery krajského súdu
zakladajú na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a zároveň úvahám, ktorými sa k
takýmto záverom dospelo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno
im potom v prospech obvinenej úspešne odporovať dovolaním len preto, že súd mohol
dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami. Krajský súd sa zaoberal a
vysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov
kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že dovolateľka sa nestotožnila so skutkovými a
právnymi závermi krajského súdu obsiahnutými v napadnutom rozsudku, nemôže sama o
sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených
krajským súdom.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo zároveň zdôraznil, že obvinená založila
svoje dovolanie aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej už v konaní pred
súdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom. S jej námietkami, skutkovými i
právnymi, sa tieto súdy pritom riadne vysporiadali a nenechali otvorenú žiadnu spornú
otázku. Vykonané dôkazy, priame aj nepriame, podľa názoru prokuratúry zároveň
jednoznačne a nepochybne vyvracajú obhajobné tvrdenia dovolateľky.
Vzhľadom na uvedené považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za správny a
zákonný, a preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvinenej K. Š. podľa § 392 ods. 1 Tr.
por. zamietol.
Návrhom na doplnenie dovolania obvinenej K. Š., podaným jej splnomocnencom,
došlo k rozšíreniu dovolacích dôvodov uplatnených v dovolaní podanom prostredníctvom
obhajkyne obvinenej K. Š., JUDr. Ivice Firstovej. Nad rámec dovolaním uplatneného
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)Tr. por. v ňom obvinená poukázala aj na
danosť dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g)Tr. por., ktorý videla v nedostatku
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Podľa jej názoru súd nedostatočne posúdil,
respektíve zhodnotil skutočnosť, že obvinená K. Š. doposiaľ nebola súdne trestaná, že trestný
čin úprimne oľutovala, ako aj možnosť, že mohla byť obeťou niektorého zo spolupáchateľov,
zo strany ktorého mohla byť jej závislosť zámerne podporovaná, a najmä diagnostický záver
znaleckého posudku, podľa ktorého obvinená K. Š. trpí syndrómom závislosti na
metamfetamíne, ktorému by zodpovedala kvalifikácia spáchaného skutku podľa § 171 ods. 1
Tr. zák. s poukazom na § 23Tr. zák.

Obsahovo zhodné vyjadrenie následne predložila v konaní samotná obvinená K. Š..
Obvinený Y. Q. sa v zmysle svojho písomného vyjadrenia k dovolaniu obvinenej K.
Š., ako aj v zmysle vyjadrenia podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. Pavla Novotného, s
týmto stotožňuje a pripája sa k nemu.
Ostatní obvinení sa k dovolaniu obvinenej K. Š. (ani prostredníctvom svojich
obhajcov) nevyjadrili.

Vyjadrenie prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo podané k dovolaniu
obvinenej K. Š. bolo súdom prvého stupňa doručené obvinenej K. Š. a jej obhajcovi JUDr.
Andrejovi Bryjovi. Obvinená K. Š. sa k nemu (ani prostredníctvom svojho obhajcu)
nevyjadrila.
Následne súd prvého stupňa po opakovanom odstránení vytknutých nedostatkov
predložil vec dovolaciemu súdu.
Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods.
1 a § 566 ods. 3Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b)Tr. por.) a v
zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky
uvedené v § 372 a § 373Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvinenej K. Š.
nie je dôvodné.
Podľa § 371 ods. 1Tr. por. dovolanie možno podať ak:
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Z citácie zákonného ustanovenia vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok, s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3Tr. por., neslúži účelu
revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa v základnom konaní.
Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže
doplňovať alebo korigovať len odvolací súd.

Vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
i) Tr. por. je podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu potrebné uviesť nasledovné:
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i)Tr. por.) sa
rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného
hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie
zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu,
že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za
vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Je však
potrebné uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené
napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť
skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani
hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je,
že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd
nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu
trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia)
odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)Tr. por. Správnosť a
úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.
Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti:
Námietkami subsumovanými pod dovolací dôvod vyjadrený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr.
por. obvinená K. Š. v podstate namietala nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov,
respektíve nedostatočné zhodnotenie ňou označených skutočností odvolacím súdom a zároveň
tieto sama hodnotila zo svojho uhla pohľadu, naďalej zotrvávajúc na argumentácii totožnej s
tou, ktorou dôvodila v odvolacom konaní.
Svoju obhajobu postavila na svojej osobnej závislosti od metamfetamínu, ktorá mala
byť takého rozsahu, že zodpovedala množstvu drog zaistených u nej počas domovej a osobnej
prehliadky, a ktorej súd napriek tomu podľa jej názoru nevenoval náležitú pozornosť, keď
túto nielenže nezohľadnil vo svojom rozhodnutí, ale ani neskúmal, a zároveň na tvrdení o
nedôveryhodnosti výpovedí iných osôb (vybraných svedkov a spoluobvineného S. V.)
závislých na omamných a psychotropných látkach. Spochybnila tiež rozsah konania i jeho
skutkový priebeh a naďalej tvrdiac, že jej konanie nebolo cieľavedomým, účelovým
obchodom s omamnými a psychotropnými látkami, dospela k záveru o nutnosti jeho
miernejšej právnej kvalifikácie.

Z podstaty dovolateľkou uvádzaných námietok, spočívajúcich v nedôveryhodnosti
označených svedkov a spoluobvineného S. V., a tým aj v nesprávnom vyhodnotení dôkazov
(ich výpovedí), v spochybňovaní rozsahu konania a jeho skutkového priebehu (t.j. samotného
skutku) a tiež v neprihliadnutí na obvinenou uvádzané skutočnosti (jej závislosť na
metamfetamíne), vyplýva, že tieto smerujú proti správnosti a úplnosti zisteného skutku, a
najmä proti rozsahu a hodnoteniu vykonaného dokazovania.
Najvyšší súd preto opätovne zdôrazňuje, že pri skúmaní danosti dovolacieho dôvodu
podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i)Tr. por., t. j. či dovolaním napadnuté rozhodnutie je
založené na nesprávnom právnom posúdení, dovolací súd nemôže skúmať alebo meniť
správnosť a úplnosť zisteného skutku, ale je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, a
preto sa dovolací súd týmito námietkami nezaoberal. V rámci tohto dovolacieho dôvodu môže
dovolací súd len posudzovať, či súdy nižšieho stupňa na pevne a nemenne zistený skutkový
stav, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona.
To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne
druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní
uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa
pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu
vykonaného dokazovania, ako aj proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací
súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený
prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám
vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové
závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať
ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.
Dovolací súd do odôvodnenia svojho rozhodnutia zámerne prevzal podstatný obsah
dovolacích námietok obvinenej. Z ich znenia je totiž evidentné, že ide o námietky takmer
rýdzo skutkového charakteru, smerujúce jednak proti obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o
voľbe použitých dôkazných prostriedkov, proti správnosti a úplnosti zisteného skutku, ale
predovšetkým proti spôsobu, akým odvolací súd hodnotil dôkazy.

Vzhľadom na početnosť týchto námietok dovolací súd považuje za žiaduce obvinenej
pripomenúť, že pre zisťovanie skutkového stavu veci a hodnotenie dôkazov platia v trestnom
konaní zákonom stanovené pravidlá, podľa ktorých je potrebné zisťovať skutkový stav veci v
rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok pritom nestanovuje žiadne
pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr.
por., v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Námietky obvinenej K. Š. k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy (krajského) súdu o voľbe
použitých dôkazných prostriedkov a k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá jej
predstavám (keď odvolací súd vyhodnotil výpovede svedkov a spoluobvineného S. V. ako
dôveryhodné a ustálil rozsah trestného činu a jeho skutkový priebeh bez toho, aby ich súčasne
pripísal závislosti samotnej obvinenej), svojím obsahom nenapĺňajú nielen obvinenou
označený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i)Tr. por., ale ani žiaden iný dôvod
dovolania podľa § 371 ods. 1Tr. por.
Ak by totiž záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2
ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude
overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa § 371 ods. 1
písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie
právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. K tomu je
len pre úplnosť potrebné dodať, že uvedené sa netýka dovolania ministra spravodlivosti
podaného podľa § 371 ods. 3Tr. por.
Dovolací súd nad rámec uvedeného k námietke, napádajúcej preukázanie rozsahu
konania obvinenej K. Š.G. a jeho skutkový priebeh, poznamenáva, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku krajského súdu v časti, vzťahujúcej sa k výroku o vine obvinenej K. Š.,
vo svojej rozsiahlosti, konkrétnosti a odbornosti nenecháva žiaden priestor pre pochybnosti o
skutkovom priebehu a rozsahu skutku, ktorý je kladený za vinu obvinenej K. Š., keď
podrobne vysvetľujúc úvahy, ktorými sa krajský súd spravoval pri hodnotení konkrétne
uvádzaných dôkazov, tieto logicky spája, a tak zrozumiteľne a presvedčivo odôvodňuje
ustálenie zisteného skutku i jeho právnu kvalifikáciu. Pritom spôsob, akým odvolací súd
dospel k záveru o rozsahu trestnej činnosti obvinenej K. Š., je zrejmý už zo skutkovej vety
výrokovej časti rozhodnutia, v ktorej odvolací súd ustálil počet pre obvinenú K. Š.
uskutočnených dodávok metamfetamínu a tiež ich hodnotu.
Z uvedeného zároveň vyplýva, že ani námietka obvinenej o neustálení množstva
omamných a psychotropných látok, ktoré mala predať tretím osobám, sa celkom zjavne
nezakladá na pravde, keď, ako bolo uvedené, priamo vo výroku napadnutého rozsudku
krajský súd ako skutkový záver (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a
meniť) ustálil, vyjadriac ho peňažnou hodnotou, množstvo metamfetamínu, ktoré
prinajmenšom mala obvinená K. Š. prevziať od spoluobvineného S. V., a to konkrétne sumou
5 700,- Eur.
Aj z obsahového vymedzenia dovolacieho dôvodu, vytýkajúceho krajskému súdu
neskúmanie a nedostatočné reflektovanie závislosti samotnej obvinenej K. Š. na
metamfetamíne, vyplýva, že obvinená ním napáda spôsob, akým sa s touto okolnosťou v
rámci procesu hodnotenia dôkazov vysporiadal krajský súd, ktorý závislosti obvinenej K. Š.
celkom zrejme nepripísal pri rozhodovaní o jej vine a pri právnej kvalifikácii jej konania takú
váhu, ktorá by zodpovedala predstavám obvinenej. Pritom samotné tvrdenie o neskúmaní
závislosti obvinenej K. Š. na omamných, respektíve psychotropných látkach nezodpovedá
skutočnosti, nakoľko táto bolo predmetom znaleckého skúmania znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, ktorého závery o prítomnosti syndrómu
závislosti na metamfetamíne u obvinenej K. Š., ktorými samotná obvinená operuje, sú
obsiahnuté v znaleckom posudku, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu a ktorý bol na
hlavnom pojednávaní (dňa 23. júla 2013) okresným súdom riadne vykonaný. Vlastné
zhodnotenie významu a vplyvu závislosti obvinenej K. Š. na jej trestnú činnosť však spadá
pod hodnotenie vykonaných dôkazov, ktorého preskúmavanie, ako už bolo uvedené,
rešpektujúc aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenú v § 2 ods. 12Tr. por., nepatrí
do kompetencie dovolacieho súdu ani v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
i) Tr. por., ani v rámci iného dovolacieho dôvodu.
Na podklade ďalších námietok obvinenej, založených na spochybnení možnosti
vyvodiť záver o rozsahu jej konania len z množstva zaistených drog (najmä za súčasnej
zvýšenej miery závislosti samotnej obvinenej) a na tvrdení, že jej konanie nebolo
cieľavedomým a účelovým obchodom s omamnými a psychotropnými látkami, najvyšší súd
v predmetnej veci skúmal, či konaním obvinenej K. Š., tvoriacim skutkovú vetu
odsudzujúceho rozsudku, boli naplnené formálne znaky skutkovej podstaty obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm.
c), e) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., pričom dospel k rovnakému záveru ako
odvolací súd.

V skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku vymedzené konanie obvinenej K. Š.,
spočívajúce v obstarávaní metamfetamínu (a to celkovo minimálne v hodnote 5 700,- Eur) a
rastlín obsahujúcich konopu, ich balení do užívateľských balení a ich následnom predaji
konzumentom v okrese W. a M., a to minimálne v rozsudku uvedeným deviatim svedkom, v
spojení s prechovávaním najmenej 6 obvykle jednorazových dávok konopy a najmenej 4
obvykle jednorazových dávok metamfetamínu zaistených pri domovej prehliadke a osobnej
prehliadke, napĺňa objektívnu aj subjektívnu stránku skutkovej podstaty stíhaného trestného
činu.
Trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1Tr. zák. sa dopustí ten, kto
neoprávnene
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor
alebo kto takú činnosť sprostredkuje.
Podľa § 172 ods. 2Tr. zák. odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
c) závažnejším spôsobom konania,
e) vo väčšom rozsahu.
Závažnejším spôsobom konania sa podľa § 138 písm. j) Tr. zák. rozumie páchanie
trestného činu na viacerých osobách, pričom viacerými osobami sa na účely tohto zákona
rozumejú najmenej tri osoby (§ 127 ods. 12Tr. zák.).

Vychádzajúc z § 125 ods. 1 veta prvá a druhá Tr. zák., je čin spáchaný vo väčšom
rozsahu pri sume dosahujúcej najmenej 2 660,- Eur.
Vo vzťahu k argumentácii obvinenej, v zmysle ktorej ju len množstvo zaistených
omamných a psychotropných látok nemôže stavať do pozície dílerky, je v prvom rade
potrebné zdôrazniť, že k odsúdeniu za predmetný drogový delikt, spočívajúci v zadovážení,
prechovávaní a predaji omamnej a psychotropnej látky môže dôjsť aj bez toho, aby bola taká
látka fyzicky zaistená. Zákon (v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov) nepredpisuje,

akým spôsobom (s použitím akých dôkazných prostriedkov) má byť manipulácia s drogami,
popísaná v § 172 ods. 1Tr. zák., dokázaná. Za takéhoto stavu potom vymedzenie skutku tak,
ako bol ustálený odvolacím súdom (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže
skúmať a meniť), neumožňuje ani dovolaciemu súdu dospieť ohľadom jeho právnej
kvalifikácie k inému záveru. Nadobúdanie drogy za účelom jej následného predaja (právne
kvalifikované podľa § 172 ods. 1 písm. c)Tr. zák.) predznamenáva aj vo vzťahu k jej
prechovávaniu právnu kvalifikáciu podľa § 172 ods. 1 [písm. d)] Tr. por., a to bez ohľadu na
množstvo drogy zaistenej u obvineného v deň (domovej) prehliadky. Zo skutkových okolností
ustálených v predmetnej veci krajským súdom je totiž zrejmé, že v prípade obvinenej K. Š.
nejde o prechovávanie drogy len pre vlastnú potrebu v zmysle § 171Tr. zák.
Dovolací súd k tomu na okraj poznamenáva, že obhajobe obvinenej založenej na jej
silnej drogovej závislosti by ani odhliadnuc od uvedeného nebolo možné priznať úspech.
Vychádzajúc z princípu rovnakého zákonného prístupu ku ktorémukoľvek páchateľovi, ktorý
omamnú alebo psychotropnú látku prechováva, bez ohľadu na jeho individuálne fyzické
dispozície alebo vyššiu odolnosť, získanú užívaním drogy, nemôže byť rezistencia získaná
predchádzajúcou opakovanou aplikáciou omamnej alebo psychotropnej látky dôvodom na
priaznivejšiu právnu kvalifikáciu (§ 171Tr. zák. namiesto § 172Tr. zák.). Taký prístup by
popieral zmysel a zameranie dotknutej trestnoprávnej úpravy, ktorá má prechovávaniu a iným
formám disponovania s drogou (a sprostredkovane jej konzumácii) zabrániť. Preto sa obvykle
jednorazovou dávkou na použitie rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa
bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný
priemer.
Napokon najvyšší súd do pozornosti obvinenej dáva, že odvolací súd pri určení počtu
obvykle jednorazových dávok konope nachádzajúcich sa v u nej zaistenom materiáli, uplatnil
objemové kvantifikačné kritérium, ktoré vyznelo pre obvinenú priaznivejšie, než určenie
počtu obvykle jednorazových dávok na použitie podľa koncentrácie účinnej látky THC v
zaistenom materiáli, z ktorého vychádza metodika, na základe ktorej bol podaný znalecký
posudok kriminalisticko-expertízneho ústavu, a vo svojom rozhodnutí zároveň jasne a
podrobne vysvetlil, akým spôsobom dospel k hodnote tejto drogy, nižšej než zodpovedá
tvrdeniam obžaloby.

Táto konštatácia nič nemení na skutkovom zistení ustálenom vo výroku rozsudku
krajského súdu (o prechovávaní najmenej 6 obvykle jednorazových dávok konopy a najmenej
4 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu), ktoré dovolací súd neskúma.
K vyššie uvedenej argumentácii obvinenej je potrebné podotknúť, čo je zrejmé už z
výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, že použitie príslušnej právnej kvalifikácie sa v jej
prípade nezakladá len na množstve omamných a psychotropných látok zaistených u nej počas
domovej a osobnej prehliadky. Vykonaným dokazovaním, najmä analýzou svedeckých
výpovedí a výpovedí ostatných spoluobvinených, ako aj písomných prepisov záznamov
telekomunikačnej prevádzky odvolací súd dospel ku skutkovým zisteniam, ktoré ustálil vo
výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku a v zmysle ktorých hodnotu drogy obstarávanej
obvinenou K. Š. vyčíslil na minimálne 5 700,- Eur. Uvedené skutkové zistenie spolu s
ďalšími skutkovými závermi ustálenými odvolacím súdom a spočívajúcimi v predaji
omamných a psychotropných látok najmenej deviatim v rozsudku uvedeným osobám
(ktorými je dovolací súd viazaný), odôvodňujú právnu kvalifikáciu konania obvinenej podľa §
172 ods. 1 písm. c) a d) Tr. zák. a zároveň podľa § 172 ods. 2 písm. c) [s použitím § 138 písm.
j) Tr. zák.] a e) Tr. zák., keďže tohto sa dopustila závažnejším spôsobom konania, t.j. na
viacerých osobách, a vo väčšom rozsahu, keď vyčíslenie hodnoty ňou obstarávanej drogy už
vo svojej spodnej hranici dosahuje väčší rozsah činu (ktorým sa v zmysle § 125 ods. 1 Tr.
zák. rozumie najmenej 2 660,- Eur).
Aj s ohľadom na takto ustálený rozsah trestnej činnosti obvinenej K. Š. a tiež
vzhľadom na záver prezentovaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku o predaji
metamfetamínu i rastlín obsahujúcich konopu najmenej deviatim uvedeným osobám, nie je
možné akceptovať tvrdenie obvinenej, že jej konanie nebolo cieľavedomým, účelovým
obchodom s omamnými a psychotropnými látkami, ktorým obvinená v podstate spochybňuje
naplnenie subjektívnej stránky daného trestného činu.

Forma zavinenia patrí rovnako ako vymedzenie konania, jeho následku a príčinnej
súvislosti medzi nimi, do okruhu skutkových (a nie právnych) zistení a záverov, ktoré sú
vylúčené z prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu. Ich revízia v danom konaní neprichádza
do úvahy. Pokiaľ ide o správne subsumovanie skutkovej vety výroku rozsudku pod použité
ustanovenie Trestného zákona (aj z hľadiska možnosti kvalifikácie príslušnej formy
zavinenia), platí, že subjektívna stránka trestného činu nemusí byť v skutkovej vete výroku
odsudzujúceho rozsudku vyjadrená tak, aby to znamenalo prevzatie zákonnej definície
príslušnej formy zavinenia (vyjadrenej v § 15Tr. zák. alebo v § 16Tr. zák.) do popisu
zisteného skutku. Subjektívnu stránku konania páchateľa pojmovo vymedzuje právna veta,
pokiaľ je forma zavinenia výslovne uvedená v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona,
t.j. v dotknutej základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstate. Inak forma zavinenia
vyplýva z ustanovení § 17 a 18 Tr. zák.
V preskúmavanej veci sa z hľadiska formy zavinenia vyžaduje úmyselné zavinenie. V
právnej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku úmysel nie je explicitne vyjadrený,
celkom nepochybne však vyplýva z § 17Tr. zák. a jeho prítomnosť v konaní obvinenej bez
priestoru pre akékoľvek pochybnosti preukazuje odvolacím súdom ustálený skutkový priebeh
a ďalšie okolnosti spáchaného skutku.
Najvyšší súd uvádza, že po preskúmaní predloženého spisového materiálu nezistil v
napadnutom rozhodnutí krajského súdu také pochybenia, ktoré by znamenali naplnenie
dôvodov dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i)Tr. por. Z vymedzenia skutku tak, ako bol
ustálený súdom druhého stupňa, je jednoznačné, že je trestným činom a že obvinená K. Š.
naplnila jeho skutkovú podstatu tak, ako je vymedzená v Trestnom zákone, teda k nesprávnej
aplikácii práva zo strany súdu nedošlo. S ohľadom na správnu aplikáciu príslušných
hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je rozhodnutie odvolacieho súdu
v tomto zmysle plne v súlade so zákonom.
Rozšírením dôvodov dovolania o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g)Tr. por.
sa najvyšší súd nezaoberal, nakoľko k nemu došlo prostredníctvom splnomocnenca obvinenej
a obhajca obvinenej JUDr. Andrej Bryja k nemu nezaujal žiadne stanovisko, ani sa k nemu
žiadnym iným spôsobom nevyjadril.

Záverom najvyšší súd uvádza, že za opodstatnenú nepovažuje ani námietku
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, vznesenú obvinenou K. Š., keď,
ako už na viacerých miestach zdôraznil, odvolací súd, vychádzajúc z konkrétnych faktov,
podrobne vysvetľujúc úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov a tieto
logicky spájajúc, svoje rozhodnutie náležite, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?