Trestné právoTo najzaujímavejšie z trestného práva

Odvolanie prokurátora

Publikované 14.09.2017 v 09:55 v kategórii JUDIKATÚRA, prečítané: 17x

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obžalovaného J. N. , pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave 11. novembra 2015, o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 12. novembra 2014, sp. zn. PK-2T/7/2013, takto
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a .
Odôvodnenie
Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudkom z 12. novembra 2014, sp. zn.
PK podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného J. N.
spod obžaloby prokurátora Ú radu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, sp. zn. VII/2 Gv 69/11-27, zo dňa 14. marca 2013 pre skutok obžalobou
kvalifikovaný ako prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal
spáchať tak, že
v presne nezistenom čase v roku 2007 v N. pred Ž. prevzal od M. P. finančnú hotovosť
vo výške 38 000 Sk (1 261,37 Eur) ako úplatok za to, že svojím vplyvom bude pôsobiť
na nezisteného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Zlaté Moravce Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Nitra, ktorý ako skúšobný komisár rozhodne o udelení
vodičského oprávnenia skupiny C a C/E M. P. bez toho, aby M. P. absolvoval ustanovenú
prípravu v autoškole a skúšku odbornej spôsobilosti,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V odôvodnení odvolania uviedol,
že prvostupňový súd sa v rozpore s ustanovením § 168 ods.1 Trestného poriadku
nevysporiadal s dôkazmi, a to nielen s tými, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného,
ale dostatočne jasne a logicky nepoukázal ani na dôkazy, ktoré súd viedli k oslobodzujúcemu
verdiktu.
Rozsudok je podľa odvolateľa nepreskúmateľný a nespĺňa zákonné predpoklady
pre odôvodnenie rozsudku a trpí tak rovnakým nedostatkom, aký bol súdu vytýkaný
v predchádzajúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1To/5/2014,
z 28. mája 2014.
Prokurátor vyslovil presvedčenie, že vykonané dokazovanie v dostatočnej miere
preukázalo, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a je prečinom nepriamej korupcie podľa
§ 336 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom z 22. októbra 2013 súd uznal obžalovaného N.
za vinného zo spáchania prečinu podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona. Po zrušení rozsudku
odvolacím súdom boli vykonané ďalšie hlavné pojednávania a Špecializovaný trestný súd
vydal nový rozsudok, ktorý je po vecnej stránke opozitum predchádzajúceho rozsudku.
Prokurátor má za to, že k takejto radikálnej zmene rozhodnutia by malo dôjsť iba na základe
podstatnej zmeny dôkaznej situácie v prospech obžalovaného. K takejto zmene nedošlo,
naopak, kľúčový svedok M. P. zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach a bola
vypočutá aj svedkyňa M. P., ktorá spontánne a prirodzeným spôsobom potvrdila pravdivosť
výpovede svedka P..
Dôkazy, ktoré boli vykonané po zrušení veci odvolacím súdom neposunuli zistený
skutkový stav v prospech obžalovaného, ale naopak v plnej miere potvrdili argumenty
obžaloby, smerujúce k usvedčeniu obžalovaného z toho, že spáchal žalovaný prečin.
Na základe uvedeného sa prokurátor domáhal, aby najvyšší súd ako súd odvolací,
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie.
Na základe podaného odvolania, odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku, keď primárne nezistil dôvod pre zamietnutie odvolania z niektorého z dôvodov
uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku.
V úvode Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že skutočne obžalovaný
J. N. bol v tomto konaní najskôr rozsudkom prvostupňového súdu z 22. októbra 2013 uznaný
za vinného z prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona a bol mu
uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu jedného roka.
Na základe odvolania obžalovaného J. N. najvyšší súd uznesením z 28. mája 2014,
sp. zn. 1To/5/2014, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zrušil
prvostupňový rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Už v tomto uznesení najvyšší súd konštatoval, že skutok tak ako je vymedzený
obžalobou a ako ho do svojho odsudzujúceho rozsudku prevzal aj prvostupňový súd,
je absolútne neurčitý, pričom ak má byť obžalovaný uznaný za vinného zo skutku ustálenom
v obžalobe, musí byť skutok vymedzený tak, aby zodpovedal všetkým znakom skutkovej
podstaty trestného činu, z ktorého sa uznáva obžalovaný za vinného. Je preto nevyhnutné,
aby popis skutku obsahoval údaje o mieste, čase, spôsobe jeho spáchania tak, aby nebol
zameniteľný s iným skutkom. V skutkovej vete v posudzovanom prípade je miesto a čas
spáchania skutku neurčitý (v presne nezistenom čase v roku 2007, neurčitá je aj výška úplatku
približne 38 000 Sk) a nie je ustálené na koho mal obžalovaný pôsobiť (nezistený príslušník
Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru Nitra). Pri takom neurčitým spôsobom
ustálenom skutku ľahko môže dôjsť k jeho zámene s iným skutkom.
Ani po doplnení dokazovania po zrušení veci odvolacím súdom nebolo možné nad
akúkoľvek pochybnosť tieto neurčité údaje v skutku spresniť. Jediným dôkazom
preukazujúcim vinu obžalovaného N. totiž je výpoveď svedka M. P.. Výpoveď tohto svedka
však rozhodne nie je tak jasná a ničím nespochybniteľná, aby len na jej základe bolo možné
uznať vinu obžalovaného N.. Tento svedok na väčšinu otázok smerujúcich k spresneniu
žalovaného skutku odpovedal, že sa na to nepamätá. V jeho výpovedi a v porovnaní
s ostatnými v konaní produkovanými dôkazmi je množstvo rozporov.
Odvolací súd v tomto rozhodnutí poukazuje len príkladmo na niekoľko
najzásadnejších rozporov vo výpovedi tohto svedka.
Svedok P. vo výpovedi na č.l. 23 spisu, výpoveď z 5. apríla 2011 vypovedal,
že s obžalovaným N. sa prvýkrát rozprával o vybavení vodičského preukazu na jar v roku,
keď ho aj získal a bolo to na svadbe kamaráta R. S.. Uviedol, že si nepamätá ani mesiac, kedy
to bolo a dátum si už vôbec nepamätá. Svedok P. však vodičský preukaz získal v roku 2007,
čo preukazujú objektívne listinné dôkazy kameraman Snina, ktoré sú súčasťou spisu, ale svadba na ktorej sa mal
s obžalovaným o vodičskom preukaze rozprávať bola v roku 2005. Túto skutočnosť potvrdil
aj svedok S. vo výpovedi z 19. decembra 2011, č.l. 27 spisu, keď vypovedal, že obžalovaný
sa so svedkom P. poznajú od roku 2005 z jeho svadby.
Tejto časti výpovede svedka P., na základe ktorej bol v obžalobe ustálený čas, kedy
mal byť skutok spáchaný, zrejme neuveril ani samotný prokurátor, pretože navrhol súdu
na hlavnom pojednávaní 12. novembra 2014 úpravu skutkovej vety tak, že skutok sa stal
v presne nezistenom čase v roku 2005 (úprava času kedy mal byť skutok spáchaný je 2 roky!).
Ďalší podstatný rozpor vo výpovedi svedka M. P. je aj ohľadne sumy peňazí, ktoré
mali slúžiť ako úplatok. Svedok P. tvrdil, že peniaze na úplatok v sume 38 000 Sk
si našetril, v minulosti pracoval 10 rokov v podniku D. (č.l. 24 spisu). Aj na hlavnom
pojednávaní 13. októbra 2014 trval na tom, že peniaze ktoré dal obžalovanému, mal
nasporené a nepotreboval si ich od nikoho požičiavať. Takáto výpoveď svedka je však
v rozpore s výpoveďou svedkyne M. P., ktorá na hlavnom pojednávaní 12. novembra 2014
vypovedala, že v roku 2007, niekedy v máji prišiel za ňou syn a povedal jej, že potrebuje
peniaze na vodičský preukaz, ktoré mu aj dala. Na rozdiel od týchto tvrdení, svedkov P.,
svedok S. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že svedkovi P. niekedy v roku 2006 požičal
40 000 Sk, ktoré chcel svedok použiť na kurz do autoškoly. Svedok P. pôžičku od tohto
svedka priznal, aj keď tvrdil, že nebola určená na zaplatenie vodičského kurzu. Na doplňujúce
otázky súdu v akej sume si peniaze požičal, na aký účel, na čo ich použil, už sa svedok vrátil
k osvedčeným odpovediam, že sa nepamätá.
Aj pri objasňovaní okolností ako sa svedok kontaktoval s obžalovaným N.
pri vybavovaní vodičského oprávnenia sú vo výpovedi svedka rozpory. Najskôr uviedol,
že si vypýtal číslo od svedka S. a N. volal (č.l. 23 spisu – od R. S. som si zohnal telefónne
číslo na J. N. a volal som mu). V inej výpovedi už svedok uviedol, že nevie, ako sa dohodli
na stretnutí s obžalovaným na železničnej stanici, pretože nemá na obžalovaného kontakt.
Aj napriek podozreniu, že svedok M. P. získal vodičský preukaz nezákonným
spôsobom, nebolo v tejto veci začaté trestné stíhanie a voči tomuto svedkovi nebolo ani
vznesené obvinenie, hoci sám tvrdí, že vodičské oprávnenie získal tým, že inú osobu
podplatil. Asi orgány činné v trestnom konaní, keď nevzniesli obvinenie voči svedkovi P.
pre priamu korupciu jeho výpovedi neuverili kameraman Košice a Prešov. V opačnom prípade by zrejme dôsledne
objasňovali, na základe čoho autoškola P. vydala potvrdenie o absolvovaní kurzu svedkom P.,
ak sa ho nezúčastnil, či bolo za kurz zaplatené, kým a pod. Pri objasňovaní týchto okolností
by sa zrejme podarilo ustáliť aj doposiaľ nezistené osoby Dopravného inšpektorátu
Policajného zboru Nitra, ktoré mali nezákonným spôsobom svedkovi P. vydať vodičské
oprávnenie (svedok J. D. to popiera a svedok I. M. odmietol vypovedať) a zrejme
by sa objasnilo či a do akej miery bol do procesu získania vodičského preukazu
zainteresovaný aj obžalovaný N..
Nedostatky dokazovania v prípravnom konaní a skutočnosť, že obžaloba sa opiera
o

výsluch

jediného

svedka

vypovedajúceho

v prospech

obžaloby

(svedkyňa

P.

len reprodukuje, čo sa dozvedela od syna), nie je adekvátne prenášať do súdneho konania,
keďže orgán činný v trestnom konaní - konkrétne prokurátor - nesie dôkazné bremeno, a tým
aj zodpovednosť za zákonné vykonanie a predloženie dôkazov, o ktoré opiera obžalobu.
V tomto konaní bolo úlohou súdu, na základe vykonaného dokazovania ustáliť,
či obžalovaný N. prevzal finančnú hotovosť ako úplatok za to, že bude svojim vplyvom
pôsobiť na osoby oprávnené rozhodovať o vydaní vodičského preukazu, aby tento vydali
v rozpore so zákonom.
Ako už bolo spomenuté, vykonaným dokazovaním nebolo možné nad akúkoľvek
pochybnosť ustáliť skutok tak, aby bol nezameniteľný s iným skutkom, nepodarilo
sa odstrániť rozpory týkajúce sa času odovzdania úplatku, spôsobu jeho odovzdania,
nešpecifikovaného popisu miesta, kde sa tak malo stať, nekonkretizovaním osôb, na ktoré mal
obžalovaný vplývať. Obžaloba sa opierala len o jedného rozporuplného svedka, ktorý
usvedčoval obžalovaného a aj keď by bolo podozrenie, že obžalovaný sa dopustil žalovaného
trestného činu, na uznanie jeho viny nepostačí, ak výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych
ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania. V takom prípade treba obžalovaného spod obžaloby
podľa § 285 písm. a/ oslobodiť.

Komentáre

Celkom 1 komentár

  • tomoblogger.infoblog.sk 16.09.2017 v 17:47 Predpokladám, že sa rovnako zaujímaš o trestné právo ako ja. Lenže zverejňovanie rozsudkov nedokazuje úplný záujem o trestné právo. Zverejniť nejaké rozsudky, to dokáže hocikto. Ak chceš, aby verejnosť mala dojem, že sa v oblasti vyznáš, napíš články na tématiku trestného práva. Pozri sa napríklad na moje články:
    Právo má ten, kto má peniaze!
    http://tomoblogger.infoblog.sk/clanok/pravo-ma-ten-kto-ma-peniaze-68944/
    Pred súdmi či štátnymi orgánmi môže zastupovať ktokoľvek: nemusí byť študovaný právnik
    http://tomoblogger.infoblog.sk/clanok/pred-sudmi-ci-statnymi-organmi-moze-zastupovat-ktokolvek-nemusi-byt-studovany-pravnik-68933/


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?