Trestné právoTo najzaujímavejšie z trestného práva

Pred rozhodnutím o kaucii nesmie súd opomenúť zistiť majetkové pomery osoby

Publikované 23.08.2016 v 08:58 v kategórii JUDIKATÚRA, prečítané: 72x

Je spravidla takmer vždy potrebné pred rozhodnutím o kaucii nielen zistiť majetkové pomery osoby, ktorá za obvineného ponúka peňažnú záruku, ale tiež túto osobu oboznámiť s podstatou obvinenia a dôvodmi väzby a napokon vopred ju upozorniť na dôvody, pre ktoré môže peňažná záruka pripadnúť štátu. Na tieto účely môže veľmi dobre slúžiť výsluch osoby ponúkajúcej peňažnú záruku, čo však špecializovaný trestný súd neučinil. Špecializovaný trestný súd žiadnym spôsobom nezisťoval majetkové pomery matky obvineného (osoba ponúkajúca peňažnú záruku), pričom sa uspokojil len s potvrdením z banky o výške zostatku na jej účte a tiež žiadnym spôsobom ju vopred neupozornil na dôvody, pre ktoré môže peňažná záruka pripadnúť štátu. Vyjadrenia obvineného či jeho obhajcu o tom, že menovaná bola upozornená na dôvody, kedy môže peňažná záruka pripadnúť štátu, môžu byť v ďalšom konaní veľmi ľahko spochybnené samotnou osobou ponúkajúcou peňažnou zárukou, a preto takéto vyjadrenie nemôže byť dostatočné na akceptáciu naplnenia podmienky uvedenej v piatej vete § 81 ods. 1 Trestného poriadku.


3Tost/42/2015



UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci obvineného M. M.

a spol.

pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 29. decembra 2015 v Bratislave sťažnosť podanú proti
uzneseniu samosudcu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.
BB-4T/49/2015, z 21. decembra 2015 a takto

rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku sa z r u š u j e uznesenie samosudcu
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/49/2015,
z 21. decembra 2015.
Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť obvineného M. M. o prepustenie
z väzby sa z a m i e t a .
Podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku žiadosť obvineného M. M. o nahradenie väzby
peňažnou zárukou sa z a m i e t a .
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku väzbu obvineného M. M.
n e n a h r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením rozhodol špecializovaný trestný súd podľa § 81 ods. 1
Trestného poriadku s poukazom na článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, že obvineného
M. M., prepustil z väzby na slobodu, za súčasného prijatia peňažnej záruky v sume 10 000 eur
(slovom desaťtisíc eur), ktorú so súhlasom obvineného za neho zložila jeho matka Ing. E. M.,
nar. X., trvalé bytom V.. Obvinenému súd zároveň uložil povinnosť oznámiť súdu, ktorý
vedie konanie, zmenu miesta pobytu. Postupom podľa § 82 ods. 1 písm. h/ Trestného
poriadku obvinenému zakázal styk s A. M., nar. X. v K., trvale bytom K.K. a D. K., nar. X.
v K., trvalé bytom K.K.. Podľa § 82 ods. 3 Trestného poriadku s tým, že plnenie a kontrolu
uloženej povinnosti vykoná súdom určený probačný a mediačný úradník.
Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že: „Obvinený ešte pred svojim
výsluchom predložil súdu žiadosť o prepustenie z väzby, v ktorej navrhol, aby súd postupom
podľa § 81 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku prijal ponúknutú peňažnú záruku v navrhnutej
výške 10 000 eur alebo v inej výške, ktorú sám určí a po jej zložení, aby obvineného prepustil
z väzby. Zároveň v odôvodnení žiadosti uviedol, že osobou, ktorá za neho zloží záruku je jeho
matka Ing. E. M., ktorá svojim podpisom potvrdila, že súhlasí s obsahom žiadosti
o prepustenie z väzby a s ponúknutou peňažnou zárukou za obvineného s tým, že bola vopred
upozornená na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu. Ďalej samosudca
z trestného spisu zistil, že obvinený M. M. súhlasil, aby v zmysle § 81 ods. 1 Trestného
poriadku za neho zložila peňažnú záruku vo výške 10 000 eur, eventuálne vo výške určenej
súdom, jeho matka Ing. E. M.. Samosudca opatrením, sp. zn. BB-4T/49/2015, z 15. decembra
2015 určil Ing. E. M. výšku peňažnej záruky za obvineného M. M. v sume 10 000 eur
a spôsob jej zloženia na účet špecializovaného trestného súdu. Zo záznamu o zložení, ktorý
mal samosudca k dispozícii potom vyplynulo, že peňažná hotovosť vo výške 10 000 eur
od platiteľa Ing. E. M. bola dňa 16. decembra 2015 zložená na účet špecializovaného
trestného súdu. Podľa názoru súdu v prípade obvineného M. M. aj naďalej existuje dôvodné
podozrenie zo spáchania stíhaného skutku a dôvodnosť podozrenia zo stíhaného skutku
naďalej trvá a je podložená výsledkami dokazovania tak, ako je konštatované v predloženom
trestnom spise. Je dôvodné podozrenie, že vyšetrovanej činnosti sa dopustil M. M.
a skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba vykazuje znaky trestného činu. Vo veci
sú zabezpečené dôkazy, ktoré aj naďalej vedú k podozreniu v rovine rozumnej dôvodnosti
podozrenia, že obvinený mohol spáchať skutok tak, ako je uvedené v obžalobe. Toto tvrdenie
súdu je odôvodnené najmä výpoveďou obvinenej A. M., D. K., Ing. P. M. a ďalších, ako aj
veľkého množstva zadovážených listinných dôkazov. Samosudca preskúmaním trestného
spisu s prihliadnutím na osobu obvineného a jeho majetkové pomery, resp. na majetkové
pomery toho, kto za neho zloženie peňažnej záruky ponúkal, dospel k záveru, že túto peňažnú
záruku je možné prijať a nahradiť tak vyššie citované väzobné dôvody. Samosudca pri tomto
svojom rozhodnutí prihliadol k povahe činu, jeho následkom a okolnostiam prípadu a taktiež
k tomu, že obvinený sa mal dopustiť prečinu a nie zločinu, resp. obzvlášť závažného zločinu.
Pokiaľ mal obvinený M. M. a spol., podľa tvrdenia obžaloby, žiadať 3 000 000 eur za to,
že bude pôsobiť na výkon právomoci konkrétne určených osôb, tak k tomu treba dodať,
že z hľadiska okolností prípadu k prevzatiu takéhoto úplatku nedošlo. Preto podľa názoru
samosudcu prijatá peňažná záruka v sume 10 000 eur dostatočne odstráni odôvodnenú obavu,
že obvinený bude vyvíjať rôzne aktivity, alebo pokračovať v páchaní trestnej činnosti.
Pre posilnenie účinku prijatej peňažnej záruky samosudca dospel k záveru, že je potrebné
obvinenému v zmysle § 82 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku uložiť aj primerané
obmedzenie, a to zákaz styku s A. M. a D. K., ktoré sa mali žalovaného trestného činu
dopustiť spoločne s obvineným M. M.. Zo zákona bol potom samosudca povinný
v zmysle § 81 ods. 1 Trestného poriadku uložiť obvinenému povinnosť oznámiť súdu zmenu
miesta pobytu.“
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť prokurátor, a to priamo
do zápisnice o výsluchu obvineného (č.l. 1506), ktorú stručne odôvodnil nasledovne:
„Sťažnosť odôvodňujem dôvodmi uvedenými v tomto konaní a navrhujem, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky v zmysle § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku uznesenie
špecializovaného trestného súdu zrušil a aby rozhodol o ponechaní obvineného vo väzbe
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a aby peňažnú
záruku obvineného neprijal“.
Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1
Trestného poriadku správnosť napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo
a zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva nasledovné:
- uznesením poverenej príslušníčky Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálne agentúry,
národnej protikorupčnej jednotky v Bratislave, sp. zn. PPZ-24/NkA-PK-BA-SC-2015,
z 12. augusta 2015 bolo M. M. vznesené obvinenie zo spáchania prečinu nepriamej korupcie
podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti označeného uznesenia,
- dňa 16. augusta 2015 sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu
uznesením, sp. zn. 3Tp/15/2015, rozhodol o vzatí obvineného M. M. do väzby z dôvodov
podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku. Lehota väzby začala plynúť
13. augusta 2015 o 7.45 hod.,
- dňa 3. decembra 2015 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky obžalobu, sp. zn. VII/2 Gv 104/15/1000, Špecializovanému
trestnému súdu v Pezinku aj na obvineného M. M. za spáchanie prečinu nepriamej korupcie
podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona pre
skutok podrobne rozvedený v označenej obžalobe,
- dňa 21. decembra 2015 špecializovaný trestný súd, teraz sťažnosťou napadnutým
uznesením, prepustil z väzby na slobodu obvineného M. M..
Pokiaľ špecializovaný trestný súd v uznesení konštatoval, že dôvody väzby
sú u obvineného M. M. dané i v súčasnom štádiu konania, najvyšší súd si takýto záver osvojil
a odkazuje na správne odôvodnenie tohto záveru v uznesení špecializovaného trestného súdu,
napokon ani obvinený nevyslovil žiadnu polemiku či protiargumenty k tomuto konštatovaniu.
Špecializovaný trestný súd však nerozhodol správne o nahradení väzby menovaného
peňažnou zárukou, pretože pochybil už pri určení neprimerane nízkej výšky peňažnej záruky
a následne nepostupoval dôsledne ani v konaní, ktoré predchádzalo samotnému rozhodnutiu.
Podľa § 81 ods. 1 štvrtá veta Trestného poriadku so súhlasom obvineného môže
peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou
obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.
Podľa § 81 ods. 1 piata veta Trestného poriadku na dôvody, pre ktoré peňažná záruka
môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá peňažnú záruku zložila, vopred
upozorniť.
Podľa § 81 ods. 2 Trestného poriadku s prihliadnutím na osobu a majetkové pomery
obvineného alebo toho, kto za neho zloženie peňažnej záruky ponúka, povahu činu, jeho
následok a iné okolnosti prípadu predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie
a/ v rámci postupu podľa § 72 ods. 2 alebo § 302 ods. 2 opatrením určí výšku peňažnej záruky
a spôsob jej zloženia a doručí opatrenie tomu, kto má peňažnú záruku zložiť, alebo
b/ postupuje podľa § 72 ods. 2 alebo § 302 ods. 2 bez vydania tohto opatrenia.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení je spravidla takmer vždy potrebné
pred rozhodnutím o kaucii nielen zistiť majetkové pomery osoby, ktorá za obvineného
ponúka peňažnú záruku, ale tiež túto osobu oboznámiť s podstatou obvinenia a dôvodmi
väzby a napokon vopred ju upozorniť na dôvody, pre ktoré môže peňažná záruka pripadnúť
štátu. Na tieto účely môže veľmi dobre slúžiť výsluch osoby ponúkajúcej peňažnú záruku,
čo však špecializovaný trestný súd neučinil. Špecializovaný trestný súd žiadnym spôsobom
nezisťoval majetkové pomery matky obvineného (osoba ponúkajúca peňažnú záruku), pričom
sa uspokojil len s potvrdením z banky o výške zostatku na jej účte a tiež žiadnym spôsobom
ju vopred neupozornil na dôvody, pre ktoré môže peňažná záruka pripadnúť štátu. Vyjadrenia
obvineného či jeho obhajcu o tom, že menovaná bola upozornená na dôvody, kedy môže
peňažná záruka pripadnúť štátu, môžu byť v ďalšom konaní veľmi ľahko spochybnené
samotnou osobou ponúkajúcou peňažnou zárukou, a preto takéto vyjadrenie nemôže byť
dostatočné na akceptáciu naplnenia podmienky uvedenej v piatej vete § 81 ods. 1 Trestného
poriadku. To isté platí o oboznámení menovanej s podstatou obvinenia a so skutočnosťami,
v ktorých sa nachádza dôvod väzby (štvrtá veta § 81 ods. 1 Trestného poriadku).
Vyššie uvedené dokumentuje nesprávnosť (neúplnosť) konania špecializovaného
trestného súdu, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, a preto ho najvyšší súd
považuje za chybné z procesného hľadiska. V dôsledku toho sa stalo rozhodnutie o prijatí
kaucie a o prepustení obvineného z väzby na slobodu chybným i v samotnej jeho podstate.
V prípade obvineného M. M. nie je v budúcnosti vylúčené uvažovať o pozitívnom
rozhodnutí o nahradení väzby peňažnou zárukou, pretože tento procesný prostriedok by
mohol odstrániť odôvodnenú obavu z prípadného ďalšieho naplnenia dôvodov väzby
samozrejme, ak by strata peňažnej záruky bola takou citeľnou ujmou, ktorá
by prevážila nad obavou z opätovného naplnenia dôvodov väzby konaním obvineného.
Špecializovaný trestný súd pri určení primeranej výšky peňažnej záruky nedostatočne
zohľadnil iné okolnosti prípadu (prvá veta § 86 ods. 1 Trestného poriadku). V predmetnej
veci takýmito okolnosťami sú najmä výška úplatku – 3 000 000 eur, ktorý mal byť
požadovaný ,premyslenosť, cielenosť, utajenosť a sofistikovanosť činu, ktorý mal byť
vykonaný zo strany obvineného M.M. a tiež jeho spravodajská minulosť
a kontakty na orgány odhaľujúce trestnú činnosť. V dôsledku toho považuje najvyšší súd
určenie peňažnej záruky len na sumu 10 000 eur za neproporcionálnu k týmto okolnostiam
v tom zmysle, že ide o sumu neprimerane nízku.
Vyššie uvedené okolnosti prípadu zároveň dokumentujú, že osoba obvineného a ani
povaha prejednávaného prípadu nedávajú v súčasnom štádiu konania dostatočnú záruku na to,
aby účel väzby mohol byť u neho dosiahnutý nahradením väzby dohľadom probačného
a mediačného úradníka tak, ako to najvyšší súd konštatoval už v uznesení z 19. novembra
2015, Judikát sp. zn. 3Tost/35/2015.
Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia,
pričom poznamenáva, že šanca obvineného na prepustenie z väzby sa výrazne zvýši
po vykonaní rozhodujúcich dôkazov na hlavnom pojednávaní.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?