Trestné právoTo najzaujímavejšie z trestného práva

Upustenie od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu

Publikované 08.04.2016 v 08:37 v kategórii JUDIKATÚRA, prečítané: 88x

Dobrovoľnosť upustenia od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu je v zmysle § 13 ods. 3 Trestného zákona daná len vtedy, ak páchateľ vie, že mu nič nebráni dokončiť trestnú činnosť, ani mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo a predpokladá, hoci aj mylne, že jeho trestná činnosť je uskutočniteľná a napriek tomu sa rozhodne od dokonania činu upustiť a odstrániť nebezpečenstvo, ktoré vzniklo z podniknutej prípravy záujmu chránenému Trestným zákonom, alebo urobiť o príprave na trestný čin oznámenie v čase, keď vzniknuté nebezpečenstvo mohlo byť ešte odstránené.
3 To 13/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Aleny Šiškovej na verejnom zasadnutí v Bratislave 20. mája 2015 v trestnej veci obžalovaného E. C. pre obzvlášť
závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-4T 32/2014, o odvolaní prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 12. novembra 2014, sp. zn. BB-4T 32/2014, takto rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sa z r u š u j e .
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaný

E. C., nar. X. v K., bytom H.H.., sa podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku

o s l o b o dz u j e

spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky z 25. augusta 2014, sp. zn. VII/2 Gv 187/13/1000-44, pre skutok právne
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2
písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného zákona v štádiu prípravy
podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona
v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že
najmenej od 29. októbra 2013 potom, čo bol prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody si v K. a na iných miestach regiónu južného Zemplína zadovažoval prostriedky
na vykonanie obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy MUDr. J. B., ktorému sa chcel
pomstiť za to, že ho dostal do väzenia a rozvrátil mu rodinu, kde za týmto účelom sa dňa
3. decembra 2013 v miestnej pizzerii I. na H. ulici v K. stretol s osobou vystupujúcou
pod menom R. S., od ktorej žiadal zabezpečiť funkčnú strelnú zbraň a náboje k nej,
pretože trestnosť činu zanikla.

Odôvodnenie

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
z 12. novembra 2014, sp. zn. BB-4T 32/2014, bol obžalovaný E. C. podľa § 285
písm. e/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 187/13/1000-44,
z 25. augusta 2014 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej
vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/
Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 4
písm. b/ Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal
spáchať na skutkovom základe uvedenom v enunciáte tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie v neprospech obžalovaného
E. C. prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
26. novembra 2014.
Prokurátor sa nestotožnil s tvrdením prvostupňového súdu, že trestnosť činu zanikla.
Podľa názoru prokurátora prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný
dobrovoľne upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu v zmysle § 13
ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. V zmysle ustálenej súdnej praxe o dobrovoľnosť upustenia
nejde, ak páchateľ upustil od konania, resp. prípravu oznámil prevažne pod vplyvom
prekážky alebo z obavy z odhalenia. Obžalovaný neprišiel na dohodnuté stretnutie s R. S.
(ktorý mu mal odovzdať funkčnú strelnú zbraň s nábojmi) len v dôsledku obavy z odhalenia,
čo jednoznačne vyplýva z jeho telefonátu, v ktorom obžalovaný uviedol: „zabudni na všetko,
bolo tam veľa podozrivých ľudí...“. Obhajobu obžalovaného považoval prokurátor za účelovú
v súvislosti s vyjadreniami svedkov, ktorí potvrdili, že obžalovaný sa niekoľkokrát vyjadril,
že sa pomstí, že nie je problém kúpiť si zbraň a že odstrelí ženu, aj jej priateľa. Pri incidente
s poškodeným MUDr. J. B., ho mal obžalovaný sotiť do hrude so slovami „veď počkaj o dva
týždne to bude celkom ináč“. Poškodený videl v očiach obžalovaného nenávisť, zúrivosť,
hnev ako nikdy predtým. Tykal mu, hoci pred tým mu nikdy netykal. Z uvedeného vyplýva,
že obžalovaný dobrovoľne neupustil od úmyslu spáchať pripravovaný čin voči poškodenému
z pomsty a tento u neho pretrvával aj potom, čo z obavy z odhalenia zrušil stretnutie
s agentom. Prokurátor poukázal na chybu v rozsudku, nakoľko podľa platného Trestného
poriadku podľa ustanovenia § 285 písm. e/ Trestného poriadku sa oslobodzuje spod obžaloby
obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku... Podľa v súčasnosti
účinného Trestného poriadku mal súd v rozsudku aplikovať ustanovenie § 285 písm. f/
(oslobodenie spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla).
Na základe uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako odvolací súd napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 32/2014, z 12. novembra 2014 zrušil podľa § 321 písm. d/
a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K podanému odvolaniu sa 18. decembra 2014 vyjadril obžalovaný, prostredníctvom
svojho obhajcu. Podľa názoru obžalovaného C. Špecializovaný trestný súd na hlavnom.
pojednávaní vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu
veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10
Trestného poriadku a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak,
ako mu to ukladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného E. C. podľa
§ 285 písm. f/ Trestného zákona (správne má byť Trestného poriadku) spod obžaloby
oslobodil.

V ďalšej časti vyjadrenia obžalovaný rozoberá ustanovenie § 13 ods. 1 Trestného
zákona – prípravu na zločin z hľadiska dobrovoľného upustenia od ďalšieho konania
smerujúceho k dokonaniu činu. Obžalovaný od svojho zámeru upustil. Jeho obava pramenila
práve z toho, že čin, o ktorom vedel, že nie je správny, bude odhalený. Okrem tohto jeho
vnútorného pocitu nebola objektívne preukázaná žiadna iná konkrétna skutočnosť,
ako v odvolaní naznačil prokurátor, ktorá by obžalovaného viedla k zmene pôvodného
rozhodnutia a presvedčila ho čin ďalej nevykonať. Týmito konkrétnymi skutočnosťami
nemôžu byť ani prokurátorom citované vyjadrenia obžalovaného v telefonáte s agentom.
Dôkazy, na ktoré poukázal prokurátor umožňujú podľa názoru obžalovaného vyvodzovať len
podozrenie, súčasne ale pripúšťajú záver o inej možnosti skutkového riešenia. Zo zásady
prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného poriadku vyplýva nielen zásada „in dubio
pro reo“, ale aj to, že obžalovanému musí byť vina preukázaná. Pokiaľ prokurátor poukazoval
na výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní, na takýto dôkaz súd nemôže prihliadať,
keďže v konaní pred súdom nebol vykonaný. Reči odsúdených vo výkone trestu odňatia
slobody, že sa po prepustení na slobodu pomstia tým, ktorí ich do väzenia dostali, patria
podľa obžalovaného do bežného koloritu vo výkone trestu. Pokiaľ ide o prepisy odposluchov,
väčšina z nich sa týka telefonických hovorov obžalovaného s manželkou a deťmi, prípadne
poškodeným. Ani z jedného rozhovoru nevyplynulo, že by obžalovaný niekoho vydieral,
alebo sa vyhrážal zabitím poškodenému. Samotný poškodený potvrdil, že sa mu obžalovaný
nikdy nevyhrážal. Pokiaľ ide o dôkaz získaný výsluchom agenta, obžalovaný vysvetlil,
že zbraň od neho žiadal preto, lebo chcel spáchať samovraždu. Ale predpokladal, že by mu
agent zbraň pre tento účel nezadovážil, preto si vymyslel, že ju potrebuje na dvojnohú srnku.
Takisto incident s poškodeným MUDr. B. z 13. februára 2014 nepreukázal skutočnosti, ktoré
by mali viesť k spáchaniu posudzovaného trestného činu.

Z uvedených dôvodov obžalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora
zamietol.
Na verejnom zasadnutí najvyššieho súdu 20. mája 2015 sa obžalovaný E. C.
nezúčastnil. Písomne požiadal súd, aby konal v jeho neprítomnosti.
Prokurátor zotrval na písomne podanom odvolaní a navrhol mu vyhovieť.
Obhajca obžalovaného zotrval na písomnom vyjadrení k odvolaniu zo 16. decembra
2014. Zdôraznil, že obžaloba doposiaľ žiadnym dôkazom nepreukázala, že obžalovaný
sa nachádzal na mieste, kde sa mal stretnúť s agentom a kde mal od neho prevziať zbraň.
Stretnutie obžalovaného s agentom sa uskutočnilo v decembri 2013, pričom obvinenie
mu bolo vznesené až v marci 2014, teda 4 mesiace po tzv. incidente s poškodeným
MUDr. B.. Obžaloba počas tejto doby, ani neskôr nezadovážila ani jeden dôkaz, ktorý by
preukazoval, že by obžalovaný pripravoval nejaký trestný čin, a to aj napriek tomu, že bol
sledovaný a odpočúvaný. Z uvedených dôvodov žiadal odvolanie prokurátora zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania primárne zistil,
že nie je daný dôvod pre postup podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku; ani pre postup podľa
§ 316 ods. 3 Trestného poriadku; preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal pritom
aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a boli by spôsobilé odôvodniť podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zistil, že odvolanie prokurátora je prípustné
(§ 306 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku) a včas (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku), pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné zrušiť pre jeho chybu - nesprávne uvedené ustanovenie Trestného
poriadku o oslobodení obžalovaného (§ 285 písm. e/ Trestného poriadku). V tejto časti
považoval odvolací súd odvolanie prokurátora za dôvodné, inak za nedôvodné.
Špecializovaný trestný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie (§ 2 ods. 10), konštatoval, že boli získané zákonným
spôsobom a tieto aj správne a v súlade so zákonom vyhodnotil (§ 2 ods. 12). Na podklade
takéhoto postupu, ktoré bolo vedené v rámci základných zásad trestného konania dospel
k správnemu záveru, že obžalovaného je potrebné spod obžaloby prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky oslobodiť.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný E. C. si po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody zadovažoval prostriedky na vykonanie obzvlášť závažného
zločinu úkladnej vraždy MUDr. J. B.. Obžalovaný totiž neprijal tú skutočnosť, že sa s ním
manželka rozviedla (21. októbra 2013), prenasledoval bývalú manželku s túžbou obnoviť
vzťah, pričom za hlavného vinníka tohto vzťahového debaklu považoval MUDr. B., u ktorého
manželka pracovala. Satisfakciou za domnelú ujmu mala byť práve vražda MUDr. B.. Tieto
skutočnosti sú preukázané výpoveďami svedkov F. G. a Ľ. K., ktorí s obžalovaným
vykonávali trest odňatia slobody a vypovedali, že obžalovaný sa im zdôveril, že po prepustení
z výkonu trestu si to s poškodeným B. vybaví, oboch zabije a potom zabije i seba. Tvrdil,
že nemá problém si na tento účel zohnať zbraň. Svedok R. S. (agent), zas potvrdil,
že 3. decembra 2013 sa stretol s obžalovaným, ktorý ho požiadal o zabezpečenie strelnej
zbrane – pištole s nábojmi v celkovej sume 100 €. Túto skutočnosť napokon nepoprel ani
obžalovaný C.. Výpovede agenta a obžalovaného sa líšili v ich tvrdeniach na aký účel mal
svedok S. obžalovanému zabezpečiť zbraň. Obžalovaný tvrdil, že ju chcel pre seba, pretože
chcel spáchať samovraždu – legendu o dvojnohej srne si vymyslel, aby mu svedok
neodmietol jeho žiadosť a agent S. zas tvrdil, že obžalovaný mu povedal, že zbraň potrebuje
na muža, ktorého považoval za pôvodcu svojich problémov. Za takejto dôkaznej situácie,
aj odvolací súd uveril výpovedi svedka S., a to práve s poukazom na vyššie spomenuté
výpovede spoluodsúdených obžalovaného, svedkov K. a G..
Odvolací súd sa teda stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že konanie
obžalovaného v tomto štádiu možno vyhodnotiť ako prípravu na spáchanie obzvlášť
závažného zločinu úkladnej vraždy, keďže obžalovaný si vytváral podmienky na spáchanie
tohto zločinu práve tým, že oslovil kamaráta, ktorý ho kontaktoval na svedka – agenta S.
za účelom zabezpečenia strelnej zbrane a nábojov na účel vyhodnotený vyššie.
Podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva
v úmyselnom organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo
nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký
zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu
ani dokonaniu zločinu.

Príprava je také úmyselné konanie, ktoré vytvára podmienky na uskutočnenie
trestného činu. Príprava, pokus a dokonaný trestný čin predstavujú vývojové štádiá trestného
činu. Príprava na zločin je prvým relevantným štádiom trestnej činnosti.
Pre prípravu sa vyžaduje konkrétna činnosť, pričom prejav (ústny, písomný) spáchať
zločin nemožno považovať za konkrétne konanie, v takomto prípade nejde o prípravu.
Príprava musí dospieť do určitého štádia vytvárania podmienok na spáchanie trestného činu.
V posudzovanom prípade práve stretnutie obžalovaného s agentom R. S. so žiadosťou,
aby mu zabezpečil strelnú zbraň s nábojmi na „dvojnohú srnu“, poškodeného B. – pôvodcu
jeho problémov bolo už tým štádiom konania obžalovaného, ktoré naplnilo pojmové znaky
prípravy ku žalovaným trestným činom.
Podľa § 13 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku trestnosť prípravy na zločin zaniká,
ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu
a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej
prípravy.
Na základe výsledkov v konaní produkovaných dôkazov sa odvolací súd stotožnil
aj s tvrdením Špecializovaného trestného súdu, že obžalovaný od svojho zámeru spáchať
žalovaný zločin dobrovoľne a z vlastnej vôle upustil a zároveň odstránil nebezpečenstvo,
ktoré hrozilo záujmu chráneného trestným zákonom.
Tieto skutočnosti sú potvrdené najmä výpoveďou samotného obžalovaného, svedka
agenta S., ale hlavne prepisom prekladu zvukového záznamu z telefonického rozhovoru
z 5. februára 2014 o 14.55 hod., z ktorého vyplýva, že obžalovaný sa s agentom nechcel
stretnúť, žiadal ho, aby si vymazal jeho telefónne číslo, nechcel mať s ním nič spoločné. Bol
to obžalovaný, ktorý ako prvý, z vlastnej iniciatívy volal agentovi, aby mu oznámil,
že sa nestretnú a zbraň od neho už nechce. Svedok – agent mu vtedy síce telefón nezdvihol,
ale to, že mu obžalovaný volal ako prvý, je nepochybné z výpovede svedka S.
a z výpisu o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. Aj v priebehu ďalších hovorov
(opakované telefonáty agenta, ktorými vyzýval obžalovaného na stretnutie, ktoré už však
zo strany agenta boli činnosťou nad rámec zákona, pretože agent sa už dostal
do protizákonnej polohy, keď iniciatívne navádzal obžalovaného na spáchanie trestnej
činnosti) obžalovaný dôsledne trval na tom, aby svedok na celú vec zabudol, aby si vymazal
jeho telefónne číslo a dokonca agentovi už ani nezdvihol telefón. Aj odvolací súd uveril,
v zmysle zásady „in dubio pro reo“, obžalobou nebol preukázaný opak, tvrdeniu
obžalovaného, že na dohovorenom mieste vôbec nebol, že keď telefonoval s agentom v čase
ich dohovoreného stretnutia, už bol doma.
Obžaloba nepreukázala, že by sa obžalovaný vyskytoval na dohodnutom mieste
(pri T.) dňa 5. februára 2014. Obžalovaný bol sledovaný, odpočúvaný, preto jeho prítomnosť
na dohodnutom mieste by bola s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou policajnými
orgánmi zaznamenaná. Potvrdzuje to aj záznam zo sledovania v predmetný deň, podľa
ktorého od 14.30 hod. do 15.30. hod. nebol obžalovaný videný. Obžalovaný telefonoval
agentovi o 14.00 hod., aby nechodil, že je to zbytočné.
Obžalovaný E. C. splnil aj ďalšiu zákonom požadovanú podmienku pre zánik
trestnosti prípravy, a to že odstránil nebezpečenstvo z podniknutej prípravy.
Od 5. decembra 2013, kedy sa obžalovaný mal stretnúť s agentom až do doby, kedy
mu bolo vznesené obvinenie 10. marca 2014, resp. kedy bol vzatý do väzby 12. marca 2014,
pričom vyhotovovanie obrazových, obrazovo-zvukových záznamov, odpočúvanie, záznam
telekomunikačnej prevádzky ako aj sledovanie obžalovaného, bolo podľa jednotlivých
príkazov sudcu pre prípravné konanie nariadené až do 25. februára 2014, neboli získané
orgánmi činnými v trestnom konaní žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu,
že odstránenie nebezpečenstva, ktorým obžalovaný hrozil, nie je trvalé a že by obžalovaný
pripravoval, pokúsil sa, alebo spáchal nejaký delikt.

Jediným konfliktným konaním obžalovaného vo vzťahu k poškodenému
MUDr. J. B. bolo ich stretnutie 13. februára 2014, kedy mal obžalovaný povedať MUDr. B.,
že o dva týždne to bude všetko ináč. Podľa obžalovaného toto konanie bolo len reakciou na
to, že poškodený mu zabránil v stretnutí s jeho bývalou manželkou.
Ani tento konflikt medzi obžalovaným a poškodeným nie je, aj podľa názoru
odvolacieho súdu, možné hodnotiť ako konanie smerujúce k spáchaniu akéhokoľvek zločinu.
Z výpovede samotného poškodeného vyplýva, že obžalovaný sa mu predtým nikdy
nevyhrážal a ani pri tomto incidente obžalovaný nijako nenaznačoval, že by mu chcel ublížiť.
Pripustil, že zo strany obžalovaného to bolo divné chovanie, lebo vždy mal k nemu rešpekt,
dokonca mu „onikal“, ale teraz mu tykal. Obžalobe sa nepodarilo logicky vysvetliť,
čo obžalovaný uvedenými slovami myslel. Obžalovaný viac poškodeného až do svojho
zadržania nekontaktoval.
Dobrovoľnosť upustenia od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu
je v zmysle § 13 ods. 3 Trestného zákona daná len vtedy, ak páchateľ vie, že mu nič nebráni
dokončiť trestnú činnosť, ani mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo a predpokladá, hoci
aj mylne, že jeho trestná činnosť je uskutočniteľná a napriek tomu sa rozhodne od dokonania
činu upustiť a odstrániť nebezpečenstvo, ktoré vzniklo z podniknutej prípravy záujmu
chránenému Trestným zákonom, alebo urobiť o príprave na trestný čin oznámenie v čase,
keď vzniknuté nebezpečenstvo mohlo byť ešte odstránené.
S poukazom na tieto dôvody, aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že konanie obžalovaného po stránke subjektívnej i objektívnej nenaplnilo znaky prípravy
na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 13 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/
Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného zákona v súbehu so zločinom
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 , ods. 4
písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného zákona v štádiu prípravy
podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona.
Špecializovaný trestný súd však pochybil, keď obžalovaného spod obžaloby
prokurátora oslobodil podľa § 285 písm. e/ Trestného poriadku (hoci v odôvodnení
rozhodnutia uviedol § 285 písm. f/ na str. 11).
Podľa § 285 písm. e/ Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby,
ak obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú
úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo
ovládať svoje konanie.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?